Šalgótarján ● Konferencia o výmene obyvateľstva

Vedecká konferencia o slovensko-maďarskej výmene obyvateľstva na základe Benešových dekrétov po druhej svetovej vojne sa konala v Šalgótarjáne.

Historici sa zhodujú v tom, že dohoda o výmene obyvateľstva medzi víťaznou a porazenou krajinou bola v Budapešti podpísaná 27. februára 1946 pod tlakom Sovietskeho zväzu.

Novozámocká historička Katalin Vadkertyová v úvode podujatia (ktoré sa konalo v dňoch 4. a 5. októbra) povedala, že dodnes nie je zodpovedaná otázka, čo prinútilo maďarskú delegáciu k podpísaniu dohody, lebo v dokumente boli viaceré nejasné pojmy. Historik Árpád Popély zo Šamorína pripomenul, že oproti plánovanému rozsahu výmeny obyvateľstva sa konala iba miernejšia výmena. V období od apríla 1946 do decembra 1947 vysťahovali 15 percent Maďarov žijúcich na Slovensku, podľa maďarských údajov 87 839, podľa slovenských údajov 89.660 osôb. Postupimská konferencia 3. júla 1945 hovorila podľa neho ešte o 400 000 Maďaroch, ktorých by vysťahovali, dbajúc pritom na to, aby tí, ktorí sú v zmiešanom manželstve, alebo by asimiláciou zostali v Československu, boli roztrúsení v rôznych kútoch krajiny.

Bratislavský sociológ László Gyurgyík hovoril o tom, že na území dnešného Slovenska klesol významnejšie počet príslušníkov maďarskej menšiny v rokoch po prvej a druhej svetovej vojne a v období po roku 1990.

„V Trianone sa zrodila taká československo-maďarská štátna hranica, ktorá prisunula Československu stotisíce Maďarov, následkom čoho sa do histórie Československa zakódoval konflikt. Ten viedol k udalostiam roku 1938, aj k výmene obyvateľstva v rokoch 1945-1947, a to viedlo podľa môjho názoru aj k dnešnému slovensko-maďarskému napätiu,“ povedal segedínsky historik László Gulyás.

Predseda Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku Csemadok Béla Hrubík a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik vyjadrili poľutovanie nad tým, že po uznesení Národnej rady SR o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov sa táto otázka opäť aktualizovala.

Účastníci konferencie si mohli pozrieť komornú výstavu z materiálov novohradského archívu s názvom „Znášaj, že už nie si tu človekom, iba číslom vo vzorci“ a dokumentárny film o práci Csemadoku „Pamäť bez domova“.

Druhý deň začal svojou prednáškou riaditeľ Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity Štefan Šutaj, ktorý sa podelil o svoje skúsenosti z výskumov predchádzajúcich udalostí a výsledkov výmeny obyvateľstva.

Ondrej Krupa priblížil ťažkosti rodiny z Novej Huty (Bükkszentkereszt), ktorá sa najprv presťahovala do Československa, potom sa vrátila domov. Štefan Tóth sa vo svojej prednáške zameral na obrázkovú dokumentáciu výmeny obyvateľstva týkajúcu sa obyvateľov južnej časti Dolnej zeme. Cenný materiál pochádza z dedičstva Jána Sekerku, ktorý hoci bol najväčším podporovateľom výmeny obyvateľstva, ostal doma.

O výmene obyvateľstva v Komárňansko-Ostrihomskej župe hovoril Béni L. Balogh, ktorý zdôraznil, že agitátori prichádzajúci do Maďarska uplatňovali prostriedky hrozby a zavádzania.

O problémoch Slovákov prichádzajúcich na Slovensko sa zmienila Magdaléna Paríková, ktorá vo svojej prednáške vyzdvihla, že často ich neprijali, považovali ich za Maďarov.

Zástupkyňa riaditeľa Ústavu pre výskum menšín MTA (ÚVM MTA) Ágnes Tóthová hovorila o presídlených Maďaroch zo Slovenska očami vysídlenej Nemky.

Riaditeľ ÚVM MTA László Szarka vo svojej záverečnej reči vyzdvihol, že ozajstnou úlohou historikov je, aby pamäť a historické odkrytie udalostí popri dodnes fungujúcich pocitoch ostali objektívne. Zároveň vyslovil radosť z toho, že počas rokovaní politika neprekročila prach konferenčnej sály.

(t-ef-l)