Senec ● Repatrianti z Pitvaroša oslavovali

Po Tešedíkove, kde sa nedávno konali celonárodné slávnosti venované 60. výročiu hromadného návratu Slovákov do vlasti svojich predkov, nasledovala v Senci ďalšia slávnostná udalosť viažuca sa k tomuto výročiu.

Túto spomienkovú slávnosť usporiadal evanjelický a. v. cirkevný zbor v Senci na počesť 60. výročia založenia zboru Slovákmi z Dolnej zeme a 55. výročia posvätenia kostola. Do Senca a do okolitých obcí Reca, Sládkovičovo, Malá Mača, Veľká Mača a Veľké Úľany prišiel v roku 1947 na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom najväčší počet Slovákov z Pitvaroša. Niekoľko rodín sem prišlo aj zo Slovenského Komlóša, rumunského Nadlaku a z Vojvodiny. Do roku 1947 patrili seneckí evanjelici do cirkevného zboru vo Veľkom Grobe. Príchodom Slovákov - evanjelikov z Maďarska - sa rozhodli osamostatniť a založiť si vlastný cirkevný zbor, k čomu došlo 26. októbra 1947. Príchodom evanjelikov z Maďarska vznikli nové cirkevné zbory aj v ďalších obciach na juhozápadnom Slovensku, čo podnietilo zriadenie osobitného presídleneckého slovenského evanjelického seniorátu. Dňa 9. júna 1949 sa konal v Komárne historický seniorálny konvent novoutvoreného Dunajského seniorátu. Predsedal mu administrátor seniorátu Július Dérer a seniorálny dozorca - repatriant zo Slovenského Komlóša, „báťa“ Ondrej Beňo. Na tomto pre Slovákov presídlených z Maďarska významnom prvom konvente sa okrem 18 farárov, 11 zborových dozorcov a zástupcov 21 cirkevných zborov zúčastnili ako hostia biskup Západného dištriktu Fedor Ruppeldt a profesor BEF UK Dr. Samuel Štefan Osuský.

Už predtým, 1. júla 1948, generálne presbytérium uviedlo presídlenecký seniorát do života a so súhlasom povereníkov bolo systemizovaných 18 kňazských staníc. O zriadenie desiatich, neskôr štrnástich kostolov žiadala generálna evanjelická cirkev už 12. októbra 1948. Nové kostoly mali stáť v Senci, Nesvadoch, Želiezovciach, Sládkovičove, Mostovej, Kolárove, Matúškove, Tešedíkove, Kalnej, Nových Zámkoch, Galante, Veľkých Úľanoch, Zemnom a mimo Dunajského seniorátu v Králi pri Tornali, kde sa usídlili repatrianti zo Zakarpatskej Ukrajiny. Samotná cirkev prisľúbila materiálnu i finančnú pomoc formou zbierky z domova a zo zahraničia. Napríklad v zbierke, ktorá začala na Vianoce 1948, sa zhromaždilo až desať miliónov korún. Pri stavbe chrámov poverila cirkev architektov - profesorov Emila Belluša a Eugena Kramára - vypracovaním jednotného typu chrámov na spôsob artikulárnych kostolov, aby aj jednotný presídlenecký typ týchto svätostánkov natrvalo zvečnil pamiatku repatriácie Slovákov do vlasti svojich predkov. Obdobie zriaďovania cirkevných zborov a stavania kostolov však začalo byť po politickom prevrate nežičlivé. Navyše cirkev a kňazstvo boli poštátnené. Na cirkev doľahli nepriaznivé päťdesiate roky a tak z plánovaných štrnástich kostolov stihla postaviť iba dva, jeden v Nesvadoch a druhý v Senci. Táto akcia výstavby kostolov mala názov „Cirkev sebe“. V Senci sa začal výkop základov 8. novembra 1950. Kostol bol po mnohých útrapách, ale veľkej usilovnosti a obetavosti cirkevníkov a farára Júliusa Janka po poldruha roku postavený a jeho posviacka bola vykonaná 23. marca 1952.

Na slávnostných jubilejných bohoslužbách v Senci, sa v preplnenom kostole tiesnilo najviac presídlených Pitvarošanov a ich potomkov. Spomienkové podujatie svojou účasťou poctil aj podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska Anna Piláriková. Hlavnú kázeň mal dôstojný biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku Mgr. Milan Krivda. S pozdravmi okrem niekoľkých domácich farárov zo susedných cirkevných zborov, primátora mesta a ďalších hostí, vystúpila v mene Slovákov žijúcich na maďarskej Dolnej zemi farárka Alžbeta Nobiková a v mene terajších obyvateľov Pitvaroša Alžbeta Tószegiová. Po slávnostných bohoslužbách pokračovala spomienková slávnosť posedením a pohostením všetkých prítomných.

Ján Jančovic