Deň poézie v Číve s Alexandrom Kormošom

V rámci série podujatí na počesť 80. výročia založenia knižnice v Číve sa miestni záujemcovia o literatúru stretli v Deň poézie s Alexandrom Kormošom.

„...múdry Dunaj všetko zriadi...“

Účastníkov privítala hlavná organizátorka literárneho večierka, miestna knihovníčka Irena Bendurová, pričom hosťa zvlášť privítali príležitostnou básňou miestneho kronikára Štefana Bendúra, ktorú napísal na počesť slovenského básnika zo Santova Alexandra Kormoša. S tvorivým a pestrým životom básnika zoznámila početné obecenstvo slovenčinárka miestnej školy Andrea Kertészfiová. O tvorbe básnika povedala, že ju charakterizuje neustále skúmanie vzťahu pravdy a moci a z veľkej časti jeho básní sa ozýva jedinečná melanchólia. Čívania niekoľko rokov aj osobne poznajú A. Kormoša, lebo je učiteľom hry na gitare v Umeleckej škole Aquincum-Santov a žiakov má aj v tejto obci. Okrem toho nacvičuje slovenské piesne so slovenským speváckym zborom ich školy, - konštatovala pani učiteľka.

Potom sa ujal slova samotný poet, aby hovoril o svojej básnickej a prekladateľskej tvorbe. V spojitosti so zbierkou Okrídľovanie kosou zdôraznil motív zázračného vtáka, ktorý je symbolom prežitia, či už na rovine jedinca, národnosti, národa, resp. ľudstva. Zatiaľ jeho posledná samostatná zbierka Rozdúchať stlmený plameň obsahuje sonety, ktoré sú podľa I. Stonea najdokonalejšou formou literárneho vyjadrenia myšlienky. Je venovaná úprimnej láske, ktorá však v nejednom prípade neznamená automaticky aj šťastie. Čo sa týka slovenskej literárnej tvorby v Maďarsku, Alexander Kormoš sa zmienil aj o spoločných úsiliach slovenských literátov v posledných troch desaťročiach minulého storočia. Čívske obecenstvo sa takto mohlo dozvedieť o almanachu Zrod, ako aj o spoločensko-kultúrnom časopise SME, ktorý mal slúžiť dialógu medzi dvoma národmi oproti samoúčelným monológom. V tejto súvislosti je nesmierne dôležitá úloha rieky Dunaj ako symbolu, ktorý nepredstavuje iba kontinuitu medzi jednotlivými generáciami, ale spája a zároveň rozdeľuje naše dva národy.

V tento aprílový podvečer sa veľa hovorilo aj o zberateľskej práci A. Kormoša v oblasti slovenského folklóru. Práve Béla Kálmánfi, po ktorom je pomenovaný čívsky kultúrny dom, bol znalcom slovenských piesní tohto kraja, o čom svedčí aj zbierka ľudových piesní Rozmarín zelený. Na príklade balady z Čívu a piesne z Moďoróšu sa prítomní mohli presvedčiť, že ani preklad ľudovej slovesnosti nie je najľahšou úlohou. Básnik okrem svojej práce F santofském Pilíši úspešne využíva vo svojej pedagogickej praxi aj zhudobnené básne a spracované ľudové piesne zo svojej zbierky Spievaj s nami... Z takýchto piesní bol zostavený krátky program slovenského speváckeho zboru miestnej základnej školy, ktorý pracuje pod vedením Márie Jurkovičovej a ktorý v tento večer sprevádzal na gitare Alexander Kormoš.

Posledné číslo kultúrneho programu, ktoré spestrili diela básnika zo susedného Santova v podaní žiakov čívskej školy, patrilo študentom-gitaristom, ktorí si na podnet svojho učiteľa vybrali skladby v znamení roka renesancie a roka Biblie.

Záver patril neviazanej besede, účastníci ktorej boli zvedaví aj na to, v akom jazyku sníva slovenský básnik v Maďarsku (samozrejme, po slovensky), resp. v akej relácii je umelecký preklad ťažší, v slovensko-maďarskej, alebo maďarsko-slovenskej...

(csl)