|
Veľký piatok - Deň pôstu, pokánia a modlitieb |
|
|
|
 
Utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži si dnes pripomínajú kresťania v rôznych častiach sveta, vrátane Maďarska a Slovenska. Krista ukrižovali na vrchu Golgota za vlády cisára Tibéria a Pontského Piláta. V rímskokatolíckej cirkvi sa dnes ako jediný deň v roku nekonajú v kostoloch sväté omše, oltáre sú bez chrámového rúcha.
Počas dňa, najmä však popoludní, sa konajú veľkopiatočné obrady pozostávajúce z bohoslužby slova, modlitieb a poklony veriacich pri kríži a Božom hrobe. Je to deň pôstu, pokánia a modlitieb. V kostoloch a na kalváriách miest a obcí sa uskutočňujú krížové cesty a pri jej 14 zastaveniach si veriaci sprítomňujú udalosti od odsúdenia Ježiša Krista až po jeho smrť na kríži a pochovanie. Čítajú alebo spievajú sa pašie.
V gréckokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok konajú obrady predpoludním a v popoludňajších hodinách býva Veľká večiereň zameraná na utrpenie Krista a jeho pochovanie s obradom uloženia plaščenice do symbolického hrobu. Plaščenica je obdĺžnikové plátno zobrazujúce Ježiša Krista v hrobe alebo znázorňujúce scénu jeho snímania z kríža a uloženia do hrobu. Symbolizuje plátno, do ktorého bolo zavinuté Ježišovo telo.
Evanjelici považujú Veľký piatok za najvýznamnejší sviatok, pretože vtedy Syn Boží dokončil dielo vykúpenia. Boh cez svojho Syna a jeho vykupiteľskú smrť prejavil vrcholný skutok lásky k ľuďom. Na službách Božích v tento deň sa čítajú pašie, príbeh o utrpení a smrti Pána Ježiša. |
