Slováci zo sveta na našich oslavách ● Pravá ečerská svadba

Oslavy sviatku svätého Cyrila a Metoda sa v kruhu Slovákov žijúcich

v Maďarsku začali už 2. júla príchodom delegácie Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s predsedom Vladimírom Skalským.

V sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy vzácnych hostí privítal predseda Ján Fuzik, ktorý je zároveň tajomníkom SZSZ a keďže do Budapešti prišiel aj 1. podpredseda združenia Pavel Hlásnik z Rumunska, môžeme konštatovať, že sa u nás zišlo najvyššie vedenie tejto svetovej organizácie. V neviazanom a družnom rozhovore sa hostia dozvedeli základné informácie o Slovákoch žijúcich v Maďarsku, ale aj o aktuálnych udalostiach, a to nielen od predstaviteľov CSS, ale aj od zástupcu generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Antona Paulika a zástupcu riaditeľky Menšinového odboru Ministerstva školstva a kultúry MR Štefana Kraslána. Všetkých napĺňal príjemný pocit, že majú pred sebou takmer štvordňový spoločný program. ktorý sa začal hneď vo štvrtok v Ečeri, pokračoval v Parlamente, Mlynkoch a v Kestúci a vyvrcholil na Dni Slovákov v Maďarsku v Dabaši-Šáre.

Sotva sme prestúpili hranice hlavného mesta a autobus s hosťami už brzdil pred Ečerským slovenským dedinským domom. Zostupovať po schodíkoch na takty dychovej hudby je príjemný pocit, keď sa k tomu pripoja milé slovenské slová na privítanie a mládež v krojoch ponúkajúca domácu pálenku s rozvoniavajúcim mäkučkým svadobným koláčom, srdečné privítanie sa stane mimoriadnym zážitkom, na ktorý si človek rád spomenie aj s odstupom času. V tento večer sa Ečerčania postarali o to, aby si predstavitelia svetového zoskupenia Slovákov odniesli od nich len takéto dojmy. Riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová im porozprávala o tom, ako sa na toto územie dostali prvé slovenské rodiny a ako tu dnes žijú ich potomkovia. Predstavila vicestarostu obce, predsedu miestnej slovenskej samosprávy a Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Ondreja Csabu Aszódiho, ktorý vynikajúco zvládol nielen úlohu hostiteľa, ale aj tanečníka súboru. Stručne vyrozprávala históriu chýrnej choreografie Ečerská svadba a svoj príhovor doplnila informáciou o zbierke receptov z tejto oblasti Takto varila starká, ktorú v mene autorov darovala hosťom.

Po krátkej odmlke sa opäť dostala k slovu dychovka a tanečníci miestneho Folklórneho spolku Zelený veniec a malotarčianskeho súboru Panónia, ktorí predviedli hosťom pravú ečerskú svadbu so slovenskými textami v pôvodnom jazyku - miestnom nárečí s prvkami západo- a čiastočne i stredoslovenského nárečia. Aby sa cítili ako na skutočnej svadbe, ku koncu vystúpenia zapojili do tanca všetkých, ktorí dovtedy postávali-posedávali pozdĺž krásne obnoveného, tanečníkmi vlastnoručne vybieleného slovenského domu. K autentickosti večera patril aj stan s prestretými stolmi a svadobnou večerou, spoločný spev a tanec, ako i výslužka, ktorú dostali na cestu do Budapešti - pravý ečerský svadobný koláč radostník. Hostia, najmä tí, ktorí žijú západnejšie od našich hraníc, boli nadšení nielen privítaním a programom, ale predovšetkým tým, ako si tunajšia Slovač dokázala po troch storočiach zachovať materinský jazyk a zvyky svojich predkov.

Delegáciu SZSZ prijala Katalin Sziliová

Aj naša slovenská minulosť sálala z historických múrov Parlamentu, pred ktorým sa schádzali hostia na druhý deň ráno. Čakalo ich stretnutie s predsedníčkou maďarského Národného zhromaždenia Katalin Sziliovou a prehliadka budovy, na výstavbe ktorej na konci XIX. a začiatku XX. storočia pracovali aj tisíce slovenských robotníkov. Takmer jednohodinové stretnutie s Katalin Sziliovou sa uskutočnilo v tzv. Delegačnej sále parlamentu, kde kedysi zasadali ministri spoločných vecí. Predsedníčka parlamentu informovala účastníkov tohto historického rokovania - veď delegáciu Slovákov z toľkých štátov sveta ešte nikdy a nikde neprijala hlava zákonodarného zboru – o cieľoch a úlohách nedávno založeného Fóra národnostných menšín. Podľa slov K. Sziliovej síce tento zbor nenahradí priame parlamentné zastúpenie menšín, ale dovtedy, kým sa politickým stranám nepodarí nájsť riešenie tohto problému, môže slúžiť ako ďalšia platforma účasti príslušníkov minorít na rozhodovacom procese. Členovia delegácie SZSZ ocenili možnosť informovať sa takpovediac z prvej ruky a zaujímali sa o prax v oblasti používania mien v jazyku národností a jazyka vôbec. Predseda SZSZ Vladimír Skalský označil systém menšinových samospráv za neobvyklý spôsob napĺňania menšinových práv a vyjadril uznanie výsledkom, ktoré dosiahli Slováci v Maďarsku aj za pomoci Maďarskej republiky. Za možnosť stretnutia sa poďakoval aj predseda CSS Ján Fuzik a zároveň poznamenal, že uhorský parlament bol viacjazyčný aj v čase prvého zasadnutia medzi týmito historickými stenami. Ocenil, že vďaka iniciatíve predsedníčky parlamentu na pôde Fóra národnostných menšín sa už v auguste môže rokovať o takých dôležitých otázkach, ako je budúcoročný štátny rozpočet, menšinový zákon a iné aktuálne úlohy. Po stretnutí nasledovala prehliadka budovy, v priebehu ktorej sa dozvedeli, že Parlament stavali 17 rokov, zabudovali doňho 40 miliónov tehál a rôzneho stavebného materiálu z celého Uhorska. Prvé zasadnutie v tejto symetrickej budove - s dvomi zasadacími sálami pre obe komory zákonodarného zboru - sa uskutočnilo v októbri 1902. Hostia nazreli do zasadacej sály a pozreli si uhorské korunovačné klenoty v kupolovej sieni a striedanie čestnej stráže.

Popoludní ich čakala návšteva Mlynkov, do ktorých prišli z druhej strany slávneho Pilíša - najvyššieho bodu Zadunajska - cez Pilíšsku Čabu a Santov. V Slovenskom dome, kde bola inštalovaná výstava Slovensko v 16. – 19. storočí, ich čakali starosta obce József Lendvai a člen miestnej slovenskej samosprávy, predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka. Vo dverách ich ponúkli chlebom, soľou a pálenkou a členovia speváckeho zboru pod vedením Kataríny Sivekovej na privítanie zaspievali slovenské ľudové piesne. Do Mlynkov zavítal aj riaditeľ Historického múzea Slovenského národného múzea Branislav Panis a riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Kurucz, ktorý mal zásluhu na tom, že výstava mohla po putovaní po Európe - bola inštalovaná v 40 mestách 16 krajín - pricestovať aj do Mlynkov. Kurátor výstavy - ako inak, presídlenec z Veľkého Bánhedeša, - bývalý riaditeľ múzea Pavol Komora sa niekoľkým slovami sa zmienil o výstave, ktorou sa ako jedna z ústredných myšlienok tiahne proces slovenského národného uvedomovania sa. Mlynskí Slováci pozvali hostí aj do kostola, kde ich po zaspievaní pilíšskej hymny s bohatou cirkevnou históriou obce a okolia oboznámil miestny farár Kálmán Ackermann. Potom už nasledovala priateľská beseda, v ktorej hostia pokračovali v pravej kestúckej pivnici, kde ich čakali obyvatelia Kestúca. Na druhý deň sa zahraniční Slováci zúčastnili na našom najväčšom sviatku - na Dni Slovákov v Maďarsku.

(vzs-br)