Počas tretieho júlového týždňa z veľkej sály kestúckeho kultúrneho domu sa stal ateliér, zriadili v ňom stredisko prvého medzinárodného plenéra výtvarníkov.

Dielňu zorganizovala miestna obecná a slovenská menšinová samospráva na podnet v Kanade žijúceho kestúckeho rodáka, známeho akademického maliara Tibora Nyilasiho, ktorý letné mesiace trávi v Kestúci-Kláštori, kde má chatu s malým ateliérom.

V Kestúci sa aj doposiaľ každoročne konali pod vedením T. Nyilasiho letné výtvarné tábory, ale len pre miestnych a okolitých školákov a mládež. Organizátori sa v tomto roku rozhodli dať týmto táborom medzinárodný ráz. Tibor Nyilasi teraz popri miestnych maliaroch-amatérov pozval do kestúckeho plenéra aj umelcov zo zahraničia.

- Som šťastný, že moje pozvanie prijali viacerí maliari zo zahraničia, čím sa náš tábor stal skutočne medzinárodným, - konštatoval Tibor Nyilasi pred slávnostným ukončením tábora. - Do Kestúca prišiel tvoriť maliar Dunaja a Ipľa, 76-ročný umelec Ján Lábik zo Štúrova. Ján Lábik je dlhé desaťročia verný prírode, stovky jeho krajinomalieb sa nachádzajú v múzeách a v súkromných zbierkach doma i v zahraničí. O tomto umelcovi musím povedať, že má nesmierne veľké zásluhy na vytvorení živých kontaktov medzi slovenskými a maďarskými výtvarníkmi. Ako zakladateľ Galérie v Štúrove a vedúci štúrovského výtvarného krúžku úzko spolupracuje s umelcami v Ostrihome a preto s rozhodnou istotou môžem tvrdiť, že pričinením sa pána Lábika spoločné výtvarné tábory štúrovského, resp. ostrihomského klubu výtvarníkov značne prispeli k vytvoreniu podunajského výtvarného dialógu medzi dvoma mestami. Nie je teda náhodné, že J. Lábik je nielen členom Slovenskej výtvarnej únie, ale aj Ostrihomského umeleckého cechu. Zo Slovenska sme mohli privítať medzi nami aj komárňanského akademického maliara, profesora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Ernesta Kocsisa. O ňom môžem prezradiť, že počas tunajšieho pobytu bol mimoriadne usilovný a plodný a daroval Kestúčanom prekrásnu krajinomaľbu ich obce Západnú Európu medzi nami prezentovala maliarka Gerda Soliová z belgického mesta Ostende. Táto umelkyňa, učiteľka kreslenia, má za sebou už dve samostatné výstavy v Belgicku. Hádam o sebe môžem podotknúť, že som spolu s miestnym maliarom Alexandrom Juhászom zastupoval nielen kestúckych maliarov, ale aj umelcov z Kanady. Pri vymenovaní účastníkov musím spomenúť ešte budapeštiansku maliarku Évu Vargovú, ktorá dlhé roky navštevovala v Kestúci aj letné tábory pre mladých.

Vo veľkej sále kultúrneho domu je v piatok popoludní rušno. Umelci odkladajú maliarske stojany, balia svoje veci a pustili sa do inštalovania výstavy diel, ktoré sa zrodili v Kestúci. Spolu s miestnym maliarom Alexandrom Juhászom ich napočítame 52. Vytvorili ich šiesti maliari.

- Ja som tu namaľoval iba päť akvarelov, ale som spokojný, - hovorí pán Juhász. - Úprimne ďakujem za rady renomovaným maliarom T. Nyilasimu, J. Lábikovi a E. Kocsisovi. Veľmi veľa som sa od nich naučil. Taktiež vďaka patrí aj starostovi obce Lajosovi Gaálovi a predsedníčke slovenskej samosprávy Valérii Karovej Gaálovej za to, že sa príkladne postarali o nerušenú činnosť tábora. Verím, že aj o rok budem mať možnosť zapojiť sa do činnosti tejto medzinárodnej dielne.

- Ja som tiež s radosťou prijala pozvanie T. Nyilasiho, - preberá slovo mladá maliarka Éva Vargová. - Počas nášho tunajšieho pobytu sme sa navzájom od seba veľa naučili, napríklad rôzny pohľad na veci a rôznorodé vnímanie skutočnosti, ale osvojili sme si aj rôzne maliarske techniky. Som šťastná, že som mohla vo svojich dielach zachytiť niečo očarujúcej krásy tunajšej prírody a takto sa zavďačiť Kestúčanom za ich úprimné priateľstvo a lásku, ktoré nám prejavovali na každom kroku.

Slovami uznania nešetril ani Ernest Kocsis:

- Je známe, že umenie zbližuje ľudí, - povedal. - Aj pre toto som s radosťou prišiel do Kestúca, kde nie som po prvýkrát. O dedine už dávno viem, že je multinacionálnou obcou s opravdivými priateľskými obyvateľmi, kde v porozumení nažívajú Slováci s Maďarmi. V tomto priateľskom prostredí sa cítim veľmi dobre. Nehovoriac o tom, že obec leží v romanticky prekrásnom prostredí, kde tvorivý človek nachádza veľa tém vhodných na spracovanie. Myslím si, že týmto táborom aj obec získala: jej obyvatelia mali možnosť stretnúť sa s maliarmi po celej dedine, nahliadnuť do ich tvorivej činnosti a nadviazať s nimi kontakty. Aj tento výtvarný tábor svedčí o tom, že dobrá snaha je na osoh každému, veď umelci tu nechajú jedno zo svojich diel, ktoré bude tvoriť súčasť neskôr zriadenej stálej výtvarnej výstavy.

Účastníci výtvarného tábora, miestni organizátori a pozvaní hostia sa po spoločnom slávnostnom obede vo veľkej sále kultúrneho domu s dojatím lúčili: Dovidenia o rok!

V kultúrnom živote Kestúca sa začala nová etapa.

(bárkányi)