Prekrásna vianočná koleda Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena privítala v Slovenskom inštitúte záujemcov o výstavu slovenského umelca, sochára Vladimíra Morávka.

Účastníkov vernisáže v duchu prichádzajúcich Vianoc srdečne privítal riaditeľ SI Milan Kurucz. - Ozvena tu vytvorila adventnú náladu, do ktorej výborne zapadá dnešná výstava. My sme znova priniesli do Slovenského inštitútu kus slovenskej kultúry, je to dielo sochára Vladimíra Morávka, - povedal riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť a odovzdal slovo kurátorovi výstavy. Etnológ a folklorista, vedúci oddelenia výskumu, dokumentácie a vzdelávania Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave Martin Mešša priblížil prítomným významného slovenského sochára a jeho dielo. Ako uviedol, rezbárska tvorba Vladimíra Morávka je v slovenskej neprofesionálnej sochárskej tvorbe z dreva jedinečným javom, ktorého umelecko-historické hodnotenia, aj keď všetky v pozitívnom ladení, sa v časti zhodujú a v časti sa rozchádzajú. - Ľudovosť či čerpanie z hodnôt tradičného rezbárstva je v jeho dielach, podobne ako v tvorbe mnohých jeho vrstovníkov, už niekde inde. Morávek je síce z dediny - narodil sa 4. januára 1949 v Štefanove na Záhorí - a prešiel mnohými vplyvmi nie tak bežnými v mestskom prostredí, ale je aj citlivým, vnímavým a vzdelaným človekom. Už tým, že sa dostal na Strednú umelecko-priemyslovú školu v Bratislave v odbore fotografia a neskôr v Prahe na FAMU v odbore kamera, svedčí o jeho výtvarných vlohách a prehľade v umení, - konštatoval M. Mešša.

Napriek rôznosti tém a spôsobov zobrazení Morávkova sochárska tvorba má svoj výrazný, na prvý pohľad čitateľný rukopis. V jej časti - hlavne v poslednom desaťročí výrazu jeho sôch - v technike rezby dominuje rezba motorovou pílou..

- Je zaujímavé, že keď v začiatkoch používania motorovej píly to bola len klasická pomoc, urýchlenie odstránenia nepotrebných častí drevenej hmoty, tak ako pílu používali už v stredoveku rezbári, Morávek je jedným z prvých neškolených tvorcov, ktorí techniku rezu motorovou pílou začali používať a ovládli, a ktorí touto technikou tvoria sochy síce z dreva, ale svojského výtvarného jazyka a jedinečného výrazu, ktorý táto technika umožňuje. Rezy pílou dotvára prácou s dlátom, pri tvorbe tváre môžeme nájsť črty či ovplyvnenie štýlom stvárnenia Madony z oltáru Narodenia od Majstra Pavla z Levoče z levočského chrámu sv. Jakuba. Tam je možné hľadať inšpiráciu, podobnosť, ale Morávek ide svojou cestou a vytvoril si svojský rukopis tvárí. Jeho Madony i anjeli majú čitateľný rukopis svojho tvorcu v celkovej štylizácii ale i spracovania detailov, napríklad nosa, úst, očí, ktorým dáva rôznosť výrazu podčiarkujúceho pôsobenie ostatných výtvarných prostriedkov, ktorými chce vyjadriť pocit, náladu, atmosféru. V dreve zobrazuje ženské a dievčenské postavy, klaunov a kone, spracúva hudobné motívy, ale inšpiruje sa i kresťanskými témami, ako napríklad Ukrižovaný, Madona s dieťaťom, Anjel a betlehemy, - predstavil M. Mešša tvorbu umelca.

Monumentálne plastiky z dreva vytvoril Vladimír Morávek pre amfiteáter vo Východnej, ale nájdeme ich aj v Bratislave, na Štrbskom Plese, na Spiši, v Prahe, v Rakúsku, v Poľsku. Od roku 2006 vedie v ÚĽUV-e kurzy drevorezby určené pre deti a dospelých a letné kurzy Prázdniny s remeslom.

Vernisáž výstavy V Morávka uzavrel spevácky zbor Ozvena, ktorý očaril publikum nádhernými slovenskými vianočnými koledami.

(aszm)