Stredoveký Kostol Panny Márie v Šápove (Nógrádsáp) bol vybudovaný pravdepodobne
v 14. storočí, postavili ho z kameňa a tehál ako jednoloďovú stavbu. Na základe vykopávok bolo dokázané, že okolo kostola bolo pohrebisko. Gotický kostol „prežil“ búrlivé storočia bez značných prestavieb, až na vežu, ktorá dostala barokovú „čiapku“.

Steny kostola zdobili v stredoveku v dvoch radoch nástenné maľby. Pochádzali od viacerých autorov a boli zhotovené na prelome XV. a XVI. storočia, časom ich však zamaľovali a väčšina z nich sa stratila. Počas reštauračných prác sa podarilo niektoré z nich zachrániť. Najstaršie sú nástenné maľby svätyne s motívmi ukrižovania, s Madonou v plášti, s Barborou a Katarínou a so sv. Mikulášom. Maľba na hlavnom oltári bola však celkom zničená, namiesto nej dali urobiť novú. Vo svätyni sa nachádza gotický výklenok, nádoba na umiestnenie sviatosti a neskorogotické dvere sakristie.

Je zaujímavé, že kostol je obklopený dva metre vysokým múrom, ktorý sa vo viacerých písomných pamiatkach spomína ako obranný múr a dáva kostolu fikciu pevnosti. Najnovšie výskumy však protirečia tomuto predpokladu, totiž otvory v múre neslúžili vojenským cieľom. Bolo tu 14 otvorov, kde boli pôvodne zastávky Krížovej cesty, ktoré v 18. storočí z neznámych dôvodov zamurovali. Tieto zastávky spolu s múrom obnovili v roku 1746, keď tu umiestnili obrazy z emailu. Z dvora kostola vedie tunel - podľa miestnej legendy až k Čúváru. Tento fakt však doteraz nie je podložený žiadnymi nálezmi.

Šápov sa nachádza v juhozápadnom cípe Novohradskej župy, v susedstve Peštianskej župy, vklinený medzi výstupky pohoria Čerhát. Koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia skoro celá dedina rozprávala po slovensky, v súčasnosti tento jazyk používajú už len najstarší obyvatelia obce. V škole slovenčinu učia ako predmet štyri hodiny týždenne. Dedinou pretekajú tri potoky: Šápov, Legínd a Pramenný. Obec leží medzi dvomi kopcami, takže ju možno zbadať až vtedy, keď sa k nej celkom priblížime. Je ideálnym miestom na výlety, chotár dediny spestrujú prekrásne údolia, vyvýšeniny.

Predkovia súčasných obyvateľov sa tu usadili po odchode Turkov. Súpisy z roku 1715 spomínajú v Dolnom Šápove štyri maďarské, v Hornom Šápove päť slovenských rodín. Podľa údajov z roku 1835 v oboch obciach, z ktorých vznikol roku 1928 Šápov, žili len Slováci, teda aj maďarské rodiny sa poslovenčili.

Šápov je pozoruhodný aj z hľadiska vierovyznania. V obci žijú okrem rímskokatolíkov aj evanjelici. Zaujímavosťou je, že sa tu nachádzajú dve zvonice - v bývalom Hornom Šápove katolícka a v Dolnom Šápove evanjelická. Sú tu aj dva cintoríny.

V rokoch 1946-48, počas výmeny obyvateľstva, sa zo Šápova presťahovalo na Slovensko 11 rodín a nasťahovali sa sem z Nagybörzsönyu štyri švábske a zo Slovenska jedna maďarská rodina.

(ef)