Skupine odborníkov sa podarilo vo svätyni katedrálneho chrámu sv. Martina v Bratislave identifikovať hrob a pozostatky kardinála, ostrihomského prímasa Petra Pázmáňa.

Ide o významnú postavu cirkevných dejín, zakladateľa Trnavskej univerzity a autora knihy „Sprievodca k božej pravde“, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila duchovnú atmosféru Uhorska sedemnásteho storočia. O ďalších podrobnostiach dôležitého historického nálezu bude verejnosť informovaná po úplnom vyhodnotení historického, archeologického a antropologického výskumu svätyne Dómu sv. Martina.

(sita)

Podzemie Dómu svätého Martina vydalo ďalší hrob

Podľa indícii spred 150 rokov objavili v podzemí pozostatky kardinála. Dodnes bolo len približne jasné, kde leží, ale hrob identifikovaný nebol. Vedci pod vedením Bratislavskej arcidiecézy objavili v Dóme sv. Martina pozostatky významnej historickej postavy Uhorska. Kardinál Peter Pázmáň bol hlavou protireformácie v Uhorsku a zakladateľom katolíckeho školstva. Objav nebol výsledkom náhody, ale cieľavedomého hľadania. Cesta k objaveniu hrobu však bola dlhá. „V roku 1859 v Dóme pôsobil kňaz Ferdinand Knauz a on pri regotizácii svätyne Dómu objavil jeho hrob. Bolo to takmer presne pred 150 rokmi,” hovorí Jozef Haľko, hovorca bratislavského arcibiskupa. Jeho opis miesta bol taký hmlistý, že sa hrob podľa neho doteraz nedal presne nájsť. „Dedukcia a pokusy priniesli to, že sa to miesto podarilo nájsť.” Od minulej jesene boli na mieste archeológovia a antropológovia. „V záveti kardinál uviedol, že chce byť pochovaný pod ostatkami svätca Jána Almužníka, ktoré po Moháči dali priviezť z Budína a niekoľko rokov boli v sakristii. A potom práve Pázmáň dal vybudovať špeciálny epitaf a mauzóleum pre tieto ostatky. Od toho sa odvíja presné miesto určenia jeho hrobu,” povedal Haľko. Sarkofág s ostatkami svätca je v podzemí asi v miestach, kde je dnes na povrchu neogotický svätostánok. „Sú tam rôzne krypty. Tá, v ktorej bol Pázmáň, bola uzavretá zo všetkých strán, takže neexistoval žiaden vonkajší znak o tom, kto to je,” povedal Haľko. „Keď tieto ostatky našiel v 19. storočí Knauz, opísal ich. Pázmáň mal na hlave čierny trojrohý jezuitský klobúk a purpurovo-červený talár. A keďže pri nájdení ostatkov sme tieto časti odevu identifikovali, aj poloha bola taká, ako ju Knauz opísal, usúdili sme, že to je hrob Pázmáňa,” hovorí Haľko. Vedľa neho bol podľa testamentu pochovaný aj arcibiskup Lippay, čo bol ďalší z dôkazov, že ide o Pázmáňa. Hrob sa teda nachádza pred oltárom približne v dvoj- až dvaapolmetrovej hĺbke. Vidieť sa nedá, pretože výskum ešte pokračuje.

Pázmáň založil Trnavskú univerzitu a podľa Haľka bol veľkým a populárnym kazateľom. Býval v Bratislave, mnohé jeho rokovania sa viažu ku Kapitulskej ulici, na druhej strane ulice smerom od Dómu mal záhradku, kde pestoval broskyne. V týchto miestach niekde aj zomrel na sviatok sv. Jozefa v roku 1639. Zásadným spôsobom ovplyvnil aj uhorskú literatúru.

(Sme)