Spolok segedínskych Slovákov usporiadal od 10. do 16. januára zimný intenzívny jazykový tábor spojený s lyžiarskym výcvikom v Hoteli Golf v Nízkych Tatrách.

Členovia spolku na čele s predsedom Jánom Benčíkom a žiaci nedeľnej školy sa s veľkou radosťou zúčastnili na tradičnom zimnom tábore. Deťom, ktoré pravidelne navštevujú hodiny slovenčiny, hradil pobyt spolok. Trénerkou výcviku bola Komlóšanka Marianna Matušková, učiteľka telesnej výchovy na Gymnáziu Endre Ságváriho v Segedíne.

Moja prvá lyžovačka

No, to mi ale chýbalo! Sotva sa začal môj prvý školský rok v budapeštianskej slovenskej škole a hneď ma začali otravovať s lyžovaním. Zavolal mi starý otec, že sa môžem prihlásiť na lyžiarsky tábor, ktorý organizujú Segedínčania a nejaký „Jano“. Samozrejme, stará mama hneď prejavila záujem, ale kam by ona nechcela ísť? No ja nie, určite, že ja nepôjdem! V tom sme aj zostali. Neskoršie som jedným uchom zachytila, že starý otec nám zaplatil cestu bez toho, aby sa ma opýtal. Veľmi som sa naňho hnevala. Odôvodnil to tým, že všetko, čo sa dá naučiť v detstve, sa aj treba naučiť. Ani som veľmi nad tým nerozmýšľala, išla som sa radšej zabávať s mojimi spolužiakmi, ale kdesi hlboko v srdci som cítila, že raz príde čas, keď budem musieť ísť. Prišla som na to až vtedy, keď mama celé dni visela na telefóne a na internete a bola vyslovene nervózna z toho, odkiaľ má zohnať lyžiarsku výstroj. V predajniach moc toho nebolo. Po pár týždňovom pobehávaní sa stal zázrak! Už spomenutý „Jano“ mi ponúkol oblečenie svojej dcéry Laury. Rozhodli sme sa, že odcestujeme k nim, poďakujeme Laure (ja som jej vybrala darčeky) a duševne sa pripravím na môj prvý tábor. Na prvom stretnutí s mojou menovkyňou mi Laura dala prilbu s okuliarmi a nič. Ani sa ma neopýtala, či mám rada Barbie, alebo psov. No ako tak budem cestovať?

Na druhý deň ráno nás mama odviezla k autobusu a začali sme sa s Laurou rozprávať. Trochu som plakala, keď som sa lúčila s mamou. Cestou na Slovensko som sedela vedľa Laury a keď sme prišli do hotela, boli sme najlepšie kamarátky na svete. Oni dostali hneď prvú izbu, my so starkou poslednú. Prvý deň sme robili s Mariannou rôzne pohybové cvičenia a bola som taká šikovná, že na druhý deň som už mohla ísť na vlek. Tretí deň som so starkou cvičila a poobede, keď som už bola veľmi unavená, sme navštívili Banskú Bystricu. Štvrtý a piaty deň som do nekonečna lyžovala na modrej zjazdovke. Veľmi dobre som sa cítila, každý večer som sa zabávala s Laurou a s ostatnými deťmi. „Jano“ nás naučil veľmi pekné slovenské piesne, jeho manželka Iveta a pani Danka s nami hovorili len po slovensky. Naučila som sa veľa nových slov. Ešte aj na to som mala energiu, aby som s Laurou plávala, hrala karty so starkou a cvičila školské veci. Jednoducho v tábore bolo tak fantasticky, že by som tam rada išla aj inokedy, hoci aj v lete.

Zážitky a myšlienky Laury Szabovej

zaznamenala Andrea Szabová Mataiszová