Rodák z Turca Ján Vilim v r. 1825 prišiel medzi Slovákov v Békešskej župe, a to najskôr do Poľného Berinčoku, kde zotrval do r. 1842. Potom až do konca života pôsobil ako učiteľ a ovocinár v Békešskej Čabe. Popri náročnej práci v škole a jeho záľube v ovocinárstve a včelárstve, našiel si čas aj na tvorivú činnosť, napísal niekoľko kníh.

(210. výročie narodenia)

Učiteľom a ovocinárom na Dolnej zemi bol rodák z Turca Ján Vilim (nar. 19. 1. 1800 v Bystričke). Základné vzdelanie získal v Bystričke a Necpaloch. V štúdiu pokračoval na evanjelickom gymnáziu v Ožďanoch a v Levoči. Filozofiu študoval v Prešove, kde absolvoval aj rok teologického kurzu. V rokoch 1821-1825 bol učiteľom vo Veľkom Karole (Nagykároly) v Satumarskej župe. V roku 1825 prišiel medzi Slovákov do Békešskej župy, a to najskôr do Poľného Berinčoku, kde zotrval ako učiteľ do roku 1842, potom až do konca života pôsobil ako učiteľ a ovocinár v Békešskej Čabe..

Ján Vilim bol vynikajúcim pedagógom, pri vyučovaní prírodopisu žiakov často sprevádzal do prírody a viedol ich k tomu, aby vnímali jej krásu a získali k nej cit a vzťah. Vedomosti žiakov, učebné predmety a celkové vyučovanie spájal s praktickými potrebami pre život. Pochvalne sa o jeho vyučovacích metódach a jeho učiteľskej osobnosti vyjadrovali jeho predstavení a rodičia. Okrem základných predmetov učil aj krasopis, kreslenie, telocvik a ovocinárstvo. V celom okolí bol známy ako záhradkár, ovocinár a včelár. Do tejto činnosti zapájal nielen žiakov, ale aj dospelých, napríklad aj tým, že deti mu do školy prinášali semená a korenáče z ovocia a on im ako protihodnotu odovzdával zaštepené ovocné stromy. Každoročne takto zaštepil a vypestoval stovky ovocných stromov

Ján Vilim je autorom knihy Ovocinárstvo alebo stromové hospodárstvo k prospechu a poučení pre pospolitý ľud a mládež, vydanej roku 1869 v Pešti. V tomto diele učí, ako treba zriadiť a rozmnožovať škôlku, štepiť divo rastúce stromy, presádzať, rezať a ochraňovať ovocné stromy pred chorobami a škodcami. Čistý zisk za predaj tejto inštruktážnej ovocinárskej príručky venoval na nemocnicu v Békešskej Čabe..

Ján Vilim po príchode na Dolnú zem len slabo ovládal maďarčinu, ale rokmi si ju osvojil na požadovanej úrovni. Pritom miloval svoj slovenský materinský jazyk a u svojich žiakov ho kládol na prvé miesto. Okrem slovenského a maďarského jazyka ovládal aj latinčinu a nemčinu. Popri uvedených predmetoch Vilim vyučoval aj zdravovedu a medzi žiakmi a rodičmi vykonával osvetovú činnosť. Veľmi dobré výsledky dosiahol účinnou osvetou proti miestnym poverám i v zdravotnej osvete. Ako výborný pedagóg od žiakov vyžadoval dodržiavanie poriadku a školskej disciplíny a tak si vybudoval rešpekt nielen u žiakov, ale aj u ich rodičov.

Popri náročnej a zodpovednej práci v škole a jeho záľube v ovocinárstve, záhradkárstve a včelárstve našiel si čas aj na tvorivú činnosť. Už počas pôsobenia v Poľnom Berinčoku napísal učebnicu Kratičká história prirození (P. Berinčok, 1829). Popri už uvedenom Ovocinárstve... napísal aj ďalšie práce, ktoré zostali v rukopise. Za zásluhy pri rozvoji záhradníctva, ovocinárstva a včelárstva dostal roku 1871 ďakovný list od Hospodárskeho spolku Békešskej župy a v tom istom roku bol vyznamenaný strieborným záslužným krížom s korunou. Pri príležitosti jeho 50-ročného učiteľského pôsobenia mu spevácky zbor čabianskych učiteľov zaspieval k tejto udalosti zloženú pieseň a čabianska evanjelická cirkev mu darovala 200 zlatých. Ocenením jeho zásluh je aj to, že je po ňom pomenovaná jedna z ulíc mesta. Ján Vilim vyučoval až do svojej smrti. Mal šesť detí a z nich dcéry Karolína a Amália boli postupne manželky významného čabianskeho farára a historika Ľudovíta Jaroslava Haana. Ján Vilim zomrel 19. 6. 1871 v Békešskej Čabe

Ján Jančovic