Poslednú januárovú sobotu sa k fašiangovému večierku Slovenskej samosprávy IV. obvodu Budapešti pripojilo - síce bez pozvánky - aj počasie. Už v noci sa roztancovali snehové vločky a neúnavne sa zabávali ešte aj na druhý deň.

Početní účastníci tradičného posedenia v Osvetovom dome Endreho Adyho takú výdrž nemali, oni sa zabávali „iba“ päť hodín, ale bohato im to stačilo na to, aby si vypočuli otvárací príhovor predsedníčky slovenského voleného zboru Novej Pešti Anny Kutňánskej a jej zástupcu Ondreja Štefana Šutinského, pozreli si náročný kultúrny program, ochutnali slovenské špeciality, do vôle sa porozprávali a posilnili sa vo svojej identite. Veď väčšina bola medzi „svojimi“, ostatní prejavujú našej Slovači sympatie už aj tým, že pravidelne navštevujú akcie novopeštianskej slovenskej samosprávy. Tentoraz tak urobili napriek sťaženým podmienkam. Viacerí - napríklad dirigentka Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena Marta Pálmaiová Pápayová a harmonikár Martin Glück - sa napriek veľkej snahe do Budapešti nedostali. Spôsobilo to menšiu zmenu v programe, ale účinkujúci urobili všetko v záujme toho, aby to divákom vynahradili.

Slovenský spevácky zbor Ozvena si pod taktovkou Márie Šutinskej pripravil veselé slovenské ľudové piesne z Dolnej zeme, ktoré pre zbor upravil jeho prvý dirigent Ján Šutinský. Piesne po slovensky i po maďarsky uvádzala Katarína Noszlopyová. Slovenských spevákov vystriedal na javisku Mužský spevácky zbor Tungsram Zoltána Kodálya pod vedením Pétera Pálinkása, ktorý ochotne prijíma pozvania Slovenskej samosprávy IV. obvodu. Oba zbory mali obrovský úspech.

Aký by to bol fašiangový večierok bez tanca! O ten sa postarali členovia Slovenského folklórneho spolku Lipa, ktorí predviedli Šarišské tance v choreografii Vladimíra Urbana, kompozíciu Tibora Pintéra Tirpácke tance a choreografiu svojej umeleckej vedúcej Evy Szilágyiovej Šubovej Veselica v Medzihorí. Odmenou publika bol vrelý potlesk.

Program spestrili slovenské a maďarské verše, ktoré recitovali Emília Fenyvesiová a Katarína Noszlopyová. Predniesli básne Sándora Weöresa v preklade Gregora Papučka a Ferenca Baranyiho v preklade Alexandra Kormoša. Smiech v hľadisku vyvolali veršované piesne kuruckého vojaka z čias Rákócziho povstania neznámeho autora, v ktorých sa maďarský text prepletal s dobovými slovenskými slovami.

Po kultúrnom programe nasledovala ochutnávka pravej dolnozemskej slovenskej klobásy a na namiesto sľúbeného nácviku tanca pri harmonike družný rozhovor účastníkov večierka. Za jedným stolom sme zazreli umeleckého vedúceho súboru Železiar z Košíc V. Urbana a jeho asistentov, ktorí boli v Budapešti na antológii maďarského tanca a nevynechali možnosť pozrieť si vystúpenie Lipy, s ktorou na jeseň nacvičovali nové slovenské choreografie. Medzi prítomnými boli viacerí predstavitelia slovenských volených zborov a občianskych organizácii z hlavného mesta, ktorí sa s uznaním zmienili o tradičnom fašiangovom podujatí Slovákov v Novej Pešti.

V. Zsákaiová Držíková