Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, staré dievky plačú, že sa nevyskáču... Veru, fašiangy sú už čo nevidieť za nami. Ešte niekoľko dní, do Popolcovej stredy a začne sa 40-dňový pôst. Pristavme sa preto pri tomto veselosťou a všakovakými huncútstvami naplnenom čase a priblížme si fašiangovú atmosféru dní minulých, ale i tých súčasných.

Fašiangy, alebo ostatky, ako ich na hornej Orave nazývajú, sú asi najveselším obdobím roku. Keby nie pre nič iné, už len preto, že pred pôstom sa ľudia správajú bezstarostne, uvoľnene a takéto vybočenie z každodennej šedosti je pre mnohých určite dobrou duševnou relaxáciou. V kalendári zvyknú byť vymedzené ako obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, kedysi začína 40-dňový Veľký pôst.

Už oddávna sa v tomto období dedinami šíri vôňa klobások, jaterníc a iných zakáľačkových špecialít, konajú sa priadky, svadby, ale i rozličné hry, zábavy, obchôdzky maškár a muzík po dedinách. Fašiangári či bursovníci so svojim pestrým sprievodom v maskách i dnes pristavujú chodcov i vodičov v autách a vyberajú od nich - keď už nie korunky, aspoň vajíčka, klobásu či slaninku, ktorými si potom spestria stoly na poslednej fašiangovej zábave.

Ak by sme sa chceli pozrieť na pôvod fašiangov ešte hlbšie, zistíme, že majú predkresťanský pôvod. Už naši slovanskí predkovia toto obdobie roka slávili najmä v súvislosti s jarným slnovratom a čoraz dlhším dňom. Vtedy oslavovali kult slnka, plodnosti a s nimi spriaznených bohov. Neskôr boli fašiangy silne ovplyvnené stredovekými hrami, mirákulami, veselosťou potulných umelcov a študentov - u nás nazývaných igrici a, samozrejme, všadeprítomnou cirkvou.

Fašiangy a ich sprievodné javy sú vo svojej podstate i dnes založené na princípe hry a karnevalu. Ten, kto má na sebe masku, stáva sa v tomto okamihu niekým iným. Preberá vlastnosti zvieraťa, neskutočnej bytosti, môže sa stať poločlovekom či polozvieraťom. Môže tak parodovať nielen seba, ale najmä druhých. Na dedinách sa i dnes uplatňujú niektoré z tradičných a univerzálnych karnevalových princípov - fašiangová chasa si volí svojho starostu, zakazuje prácu a povoľuje iba zábavu a tanec, vládu v obci preberajú fašiangovníci, komediálnosť je postavená na parodovaní oficiálnych ceremoniálov, rušia sa spoločenské rozdiely, ale i rozdiely v pohlaví a veku. Vytvára sa tak akýsi svet naopak, kde je všetko dovolené - ženy sa preobliekajú za mužov, mladí za starých a všetko vážne sa stáva veselým, nik nestojí mimo tejto hry, fašiangová chasa sa do nej snaží zapojiť i prizerajúcich sa, okoloidúcich.

Také sú teda fašiangy. Ani by ste neverili, čím všetkým sú ovplyvnené. Starovekými ságami a poverami Keltov, Slovanov, Avarov, stredovekom, ktorý bol možno viac relatívny ako súčasnosť, ale i dneškom, postmodernou, ktorá vytvára nové štruktúry a spojenia v priestore a čase.

A čo o fašiangoch napísať na záver? Asi toľko, že pokiaľ ich neprežijeme, určite obanujeme. Nepremeškajme preto ani jednu zábavu, lebo fašiang sa tohto roku končí 16. februára o polnoci. Vtedy sa všetky basy pochovajú a poriadna šibačka nastane až na Veľkonočný pondelok.

Miro Žabenský

Alexander Kormoš

Fašiangy

Prišiel čas fašiangov,

čas praženia fánkov,

čas muziky, tancu,

keď sa ľudia plancú

v preplnenej sále,

na veselom bále.