Štyri spevácke zbory boli účastníkmi priateľského stretnutia v Békešskej Čabe, na ktorom si speváci a hudobníci uctili pamiatku významného rodáka mesta J. V. Dolinského.

Spomienka na Jána Valašťana Dolinského

Spoločné vystúpenie a naštudovanie skladieb Jána Valašťana Dolinského aktualizovala skutočnosť, že 15. februára sme si pripomenuli 118. výročie narodenia tohto významného slovenského skladateľa. Účastníci sa zišli v druhý februárový utorok v slávnostnej sále evanjelického cirkevného zboru. Organizátorka programu, spolupracovníčka Domu slovenskej kultúry Ildika Očovská po privítaní členov štyroch speváckych zborov (Čabianska ružička, Evanjelický cirkevný zbor, Zbor Chopin a Zbor reformovanej cirkvi v Békešskej Čabe) úvodom podujatia stručne zoznámila prítomných so životom J. V. Dolinského. Ako uviedla, narodil sa na sálašoch Fényes, pochádzal z chudobnej tesárskej rodiny. Pripomenula, že mená jeho rodičov (Valašťan, Beliczová) sú dodnes častými priezviskami v Békešskej Čabe. Dolinský po skončení učiteľského ústavu v Arade sa na krátky čas zamestnal v sálašskej škole neďaleko dnešného Telekgerendášu. Avšak ako uvedomelý Slovák sa chcel intenzívnejšie venovať pestovaniu slovenskej kultúry a preto pomocou ďalšieho čabianskeho rodáka, skladateľa a publicistu Jána Kraska sa usadil v Hrachovišti neďaleko Piešťan. Popri skúmaní folklóru, úprave ľudových piesní a skladateľskej tvorbe bol aj významným esperantistom. Neskôr pôsobil aj v Brezovej pod Bradlom a väčšiu časť svojho života prežil v Martine, kde je aj pochovaný na Národnom cintoríne.

Na stretnutí sa účastníci pod taktovkou I. Očovskej venovali naštudovaniu niektorých čabianskych slovenských ľudových piesní a kanonických skladieb z Dolinského zbierok. Pritom niektoré zbory sa predstavili s takými piesňami, ktoré už majú vo svojom repertoári, resp. ktoré naštudovali pri tejto príležitosti.

Evanjelický cirkevný zbor svojim kvalitným prednesom slovenských ľudových piesní, upravených oslavovaným skladateľom, naladil ostatných. Čabianska ružička potešila prítomných príležitostnými piesňami (Vianoce, fašiangy) a skladbami, ktorými sa Dolinský lúči so svojou rodnou Čabou. Zábavnejší štýl prezentoval Zbor Chopin. O piesni v jeho podaní Dýnom, dánom sa hlavná organizátorka zmienila tak, že sa s ňou stretla aj počas svojho zberu piesní v kruhu presídlených čabianskych Slovákov v okolí Komárna.

Popri záverečnom preopakovaní spoločne naštudovaných piesní členovia zborov sa mohli zoznámiť s Dolinského tvorbou aj na komornej výstave jeho pôvodných zbierok.

(csl)