Slovenská samospráva v Lucine a tamojšia materská škola Hniezdo usporiadali
v druhú februárovú sobotu tradičnú zabíjačku a benefičný ples.

Súčasný slovenský zbor v Lucine dostal do opatery aj miestny Dedinský dom, ktorý tu síce funguje od roku 2001, ale doteraz ho prevádzkovala miestna samospráva. Keďže nebol zaregistrovaný ako oblastný dom, obec sa nemohla uchádzať ani o granty na jeho prevádzku. Potom, ako sa vlani pomocou výkonného riaditeľa Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum Juraja Anda podarilo oficiálne evidovať dom ako miestne múzeum, začína ožívať. Doteraz slúžil skôr ako múzeum. Bol miestom, ktoré bolo možné navštevovať, ale až na jedno-dve podujatia ročne bol nemým svedkom minulosti. Vďaka iniciatíve slovenskej samosprávy sa možno začína nová doba, keď sa tento dom naplní životom a ročne aspoň štyri razy (nadväzujúc na ročné obdobia) tu nájdu Lucínčania zaujímavé programy. V zime napríklad zabíjačku. Hoci v obci dodnes robia pri domoch zabíjačky, nerobia ich na starý spôsob. „Máme čo ukázať, veď aj teraz sa našiel taký 35-ročný muž, ktorý ešte nikdy nevidel opaľovanie brava slamou,“ tvrdí predsedníčka slovenského zboru Katarína Völgyesiová Pribišánová.

„Vlani sme sa rozhodli, že oživíme naše zabíjačkové zvyky. Vydelili sme na to peniaze z rozpočtu nášho zboru,“ začala nám rozprávať príbeh o troch skoro 200-kilogramových bravoch členka slovenského zboru Štefánia Némethová Kazincziová. Pomoc poskytli aj miestni podnikatelia. Zadarmo prišli pracovať traja mäsiari Ján Sarturis, Ladislav Nilaš a Peter Pribišan. Veľký kus práce vykonali aj gazdinky, ktoré pomáhali mäsiarom a ktoré pripravovali jedlo pre účastníkov. Tých sa tu vystriedalo za deň vyše sto, medzi nimi aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, ktorá neprišla s prázdnymi rukami: priniesla dolnozemskú pálenku, aby ňou Horniaci mohli zapiť mastné dobroty. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj jeden z dvoch patrónov akcie, parlamentný poslanec László Boldvai, ktorý sa tiež so záujmom pozeral na starodávne zvyky. Na tradičnú zabíjačku zavítal aj vedúci úradu CSS Ondrej Horváth a šéfredaktorka Ľudových novín Alžbeta Hollerová Račková, ktorá priniesla ceny do tomboly na večerný ples.

Zabíjačka sa uskutočnila na dvoch miestach: jednak na dvore základnej školy pod stanom, kde rozporciovali bravov a robili jaternice, tlačenky a klobásu, a jednak v jedálni základnej školy.

Večerný benefičný ples, nad ktorým mali záštitu predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a László Boldvai, sa konal v budove základnej školy. Do tanca hrala kapela Nápad a tancovali na nej unavení i menej unavení Lucinčania so svojimi hosťami. Príjmy z plesu darovali organizátori materskej škole, ktorá ich chce použiť na nákup učebných pomôcok. Od Celoštátnej slovenskej samosprávy získala materská škola projektor a premietacie plátno - informoval o tom list J. Fuzika, ktorý prečítali na plese.

Čo mali účastníci plesu na večeru? Predsa zabíjačkové špeciality: jaternice a klobásu, plnenú kapustu a polievky. V Lucine varia na zabíjačke dva druhy polievok. Jedna je klasický vývar z kostí, ale servírujú ho so surovou cibuľou a čerstvým chlebom. Druhá polievka sa volá bačkor, či bačkore a je to vlastne kyslá polievka z mäsa z hlavy, mozočka a vnútorností. Ak sa o rok dostanete na lucinskú zabíjačku, nenechajte si ujsť ani lucinskú pečienku: pečienku, mäso a vnútornosti uvarené, ochutené, vložené do sadla a upečené.

(ef)