Redakcia | Kontakt

Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Rozhlas | Televízia

Slovenské vysielanie
Maďarského rozhlasu

http://real1.radio.hu
/nemzetiseg.htm

Slovenský magazín
Maďarskej televízie

http://videotar.mtv.hu/Kategoriak
/Kisebbsegi%20musorok
/Domovina.aspx

Celoštátna slov. sam.

Úrad SŽZ (Bratislava)

http://www.uszz.sk

Slovník slov. jazyka

http://slovnik.juls.savba.sk

Slovník | Szótár

http://dict.qnell.com/sk-hu

LuNo - Štatistika

Počet návštev celkovo: 15823095

Kde nás čítajú

Prvý slovenský inžinier Samuel Mikovíni - Polyhistor a polytechnik Tlačiť E-mail


Rozpätie teoretického a praktického záujmu Samuela Mikovíniho je neobyčajne široké:
bol zememeračom, kartografom, polytechnikom, podieľal sa na stavbe banských jazier, budov, bol autorom expertíz k banským strojom, astronomických, geometrických, hydrologických metód i máp v diele Mateja Bela „Notitis Hungariae Novae Historico-Geographies“ .

Ako syn evanjelického farára z Ábelovej pri Lučenci, kde sa narodil roku 1700 teda pred 310 rokmi (niektoré pramene uvádzajú rok 1686 a rodisko Turíčky, dnes časť Cinobane pri Poltári), odišiel mladý Mikovíni študovať na univerzity do Nemecka (Norimberk, Altdorf a Jena).

Už 28. septembra 1735 vymenoval cisár Karol VI. matematika Samuela Mikovíniho za c. k. geometra stredoslovenských banských miest s platom 600 zlatých ročne a zároveň ho poveril vedením novozaloženej banskej školy v Banskej Štiavnici, kde býval až do svojej smrti. Cisár v menovacom dekréte nazval Mikovíniho „matematikom“. Toto označenie sa sčasti krylo s dnešným termínom inžinier, ale zahrnovalo aj exaktného vedca-teoretika.

V Banskej Štiavnici

Bol to človek všestranne vedecky a technicky vzdelaný a nadaný, skutočný polyhistor a polytechnik 18. storočia. Ján Tibenský v publikácii „Dejiny vedy a techniky na Slovensku“ (Osveta, Martin 1979) približuje Mikovíniho pobyt pod Paradajzom takto: „...V zime mal vyučovať ´in arte montanistica´, v banských vedách, ktoré pozostávali z matematiky, banského meračstva, geometrie, hydrauliky a mechaniky. Tieto teoretické predmety prednášal Samuel Mikovíni až do roku 1747 vo svojom dome; rysovanie a banské mapovanie sa učilo v jednej zo sál Komorského dvora vo Windschachte, čiže v dnešných Štiavnických Baniach, kde boli aj náročnejšie učebné pomôcky...“ V Banskej Štiavnici spravoval banskú školu a staral sa o výchovu technického dorastu, ale okrem toho vykonával najrozmanitejšie technické práce. Pod jeho dozorom a na základe jeho výpočtov opravovali a rozširovali staršie štiavnické hrádze, robili výpočty na razenie nových štôlní; podľa jeho návrhov vyhotovili v Banskej Bystrici amalgamačný aparát, s jeho menom sa spája vynález originálneho hydraulického lisu.

Počas pôsobenia v podsitnianskom kraji ho cisársky dvor poveroval aj inými dôležitými úlohami, najmä vojensko-odborného charakteru. Vo vojne o habsburské dedičstvo ho povýšili na vojenského inžiniera - podplukovníka (navrhol napríklad spôsob, ako zhotovovať zápalné strelecké bomby). V čase mieru ho erár poveril zmapovaním viacerých oblastí. Okrem toho staval cesty a mosty, vysušoval močaristú pôdu pri Komárne....Medzi prvými prácami tohto druhu bolo odvodnenie rozsiahlych bažín a močiarov v bývalej Komárňanskej župe, medzi obcami Tata, Almás a Szőny. Išlo o rýchlu zmenu vodných pomerov - pripomína vo svojej štúdii Vojtech Lobotka pod názvom „Samuel Mikovíni a Brigetio“ (Vlastivedný časopis, 1970, str. 32 až 34). Veľké povodne vyžiadali odčerpanie týchto vôd do Dunaja. Faktom je, že v predošlých storočiach mali bažiny pre obranu veľký význam a plné opodstatnenie. V tomto storočí však nebol takýto stav hospodársky výnosný; jeho úpravy sa domáhali nielen politici, hospodárski pracovníci a doprava, ale aj zorganizovaná administratíva.


Objavil rímske zrúcaniny

Po meračských prácach a vypracovaní projektov začal Mikovíni v roku 1746 najskôr so stavbou kanála Szőny - Almás. Po stavbe tohto kanálu prišiel na rad ďalší čiastkový úsek - údolie potoka Tata. Pri jeho úprave bolo treba zničiť aj Neffzerskú nádrž. Ako Mikovíni uviedol v správe, voda odtiekla, niekoľko mlynov zostalo na suchu a tŕstie vypálili. Kerecký jazerný kanál začali stavať až v roku 1747. Aj tento kanál sa veľmi vydaril; na tejto práci má veľký význam Mikovíniho štúdia. S odstupom rokov ju bez predsudkov možno oceniť ako najväčšiu udalosť v histórii tejto disciplíny v Uhorsku vôbec. Jedinečná meliorátorská Mikovíniho práca je však cenná aj po archeologickej stránke. Keď sa robil odtok szőnskych a almášskych močiarov, všimol si Mikovíni zrúcaniny rímskeho Brigetia. Všeobecne sa súdi, že bol dobrým znalcom a skúmateľom rímskych pamiatok v Uhorsku. O tejto jeho činnosti sa však pomerne málo vie.

Mapy viacerých žúp

Jeho významným dielom boli mapy viacerých žúp pre všetky zväzky knihy Mateja Bela „Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica“. Samuel Mikovíni sa na túto prácu dôkladne teoreticky pripravoval. Už roku 1732 vydal v Bratislave samostatne latinsky „List o spôsobe zostavovania miestopisných máp v Uhorsku“ a neskôr - ako pripomína aj Ján Tibenský - v prvom zväzku Notícií uverejnil rozpravu o metóde vlastnej tvorby máp. Kartografickú metódu mal prísne vedeckú; pridŕžal sa štyroch základných princípov - astronomického, geometrického, magnetického a hydrografického. Oporné body jeho trigonometrickej siete tvorili body Bratislava, Jur pri Bratislave, Nitra, Banská Bystrica, Vojšín (vrch) a Sitno (vrch). Ako architekt Mikovíni navrhol stavbu prachární a soľných skladíšť, podľa jeho projektov prestavali viaceré civilné budovy a postavili kupolu nad „Panským kúpeľom“ v Sklených Tepliciach, ba roku 1749 ho cisárovná Mária Terézia poverila vypracovaním plánov na výstavbu kráľovského zámku v Budíne.

Za zásluhy vo vede

sa slovenský polyhistor Samuel Mikovíni stal členom pruskej Akadémie vied v Berlíne. Na adresu odporcov teórie vo vede napísal: „Som na míle vzdialený od toho, aby kdekto mohol vykladať moje slová tak, ako by som bol odporcom každej praktickej skúsenosti, metódy a poznávania. Naopak, snažím sa predovšetkým o to, aby sa každý, kto pracuje podľa určitej, praxou overenej metódy, postavil najprv na pevný teoretický základ, aby sa potom v praxi, v praktickej činnosti s jeho pomocou dostal čím bezpečnejšie k vytýčenému cieľu...“

Mikovíniho poslednou úlohou bol návrh na reguláciu Váhu v okolí Trenčína, kde sa plánoval vybudovať veľký násyp proti povodniam, ktoré znepokojovali mesto. Pri prácach v teréne prechladol a chorobe, pomerne mladý - päťdesiatročný - podľahol na bližšie neznámom mieste, cestou z Trenčína do Banskej Štiavnice. Stalo sa to pred 260 rokmi - 23. marca 1750. Zaujímavé je, že doposiaľ nevieme, kde je pochovaný...

Pavol M. Kubiš

 
< Predchádzajúca   Ďalšia >

Aktuality | Podujatia

Mikuláš Dzurinda

o maďarsko-slovenských vzťahoch

„Usporiadať vzťahy s Budapešťou je maratónsky beh“

Celý článok...
 

Čajový večierok
v Kétšoproni

Dnes o 15. hodine
v miestnom kultúrnom dome

Celý článok...
 

Slovenská omša
na počesť

sv. Cyrila a Metoda

14. februára v Mlynkoch

Celý článok...
 

Ponuka na univerzitné štúdium

Termín prihlásenia je do 15. februára 2012

Celý článok...
 

Výzva

Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti zbiera spevné prvky liturgie

Celý článok...
 

Náš kalendár na rok 2012

Vyšlo obľúbené čítanie našich Slovákov

Celý článok...
 

Európska komisia

opäť kritizovala

mediálny zákon

Hrozba vysokých pokút za porušenie nejasných pravidiel môže viesť maďarské médiá k autocenzúre

Celý článok...
 

Maďarská vláda

navrhne pripojenie sa

k fiškálnemu paktu EÚ

Návrh na uznesenie predloží parlamentu ešte dnes

Celý článok...
 

Slovenské bály
v našich mestách
a obciach

17. februára v Segedíne

Celý článok...
 

Stretnutie vedúcich

národnostných

obč. organizácií

Od 17. do 19. februára
v Békešskej Čabe

Celý článok...
 

Fašiangový ples v santovskej škole

18. februára o 19.30 hod.

Celý článok...
 

Školenie poslancov

v Budapešti

20. februára v Dome národností XIII. obvodu

Celý článok...
 

Výpis súťaže

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Vybrané súťažné práce zašlite do 1. marca

Celý článok...
 

Fotografie M. Benku
v Slovenskom inštitúte

Výstava potrvá do 8. marca

Celý článok...
 

Moja skutočnosť
v Békešskej Čabe

Výstava otvorená do 17. marca

Celý článok...
 

Udeľovanie Ceny Ondreja Štefanka
a medzinárodný seminár v Nadlaku

16.-17. marca

Celý článok...
 

© www.luno.hu - PC24.hu - Redakcia Ľudových novín - E-mail: ludove@luno.hu - Adresa: 1135 Budapest, Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa: 1555 Budapest, Pf. 99 - Telefón: (+36 1) 878 1431 - Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432 - © Ľudové noviny

*/