Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) a Dom slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe v spolupráci s Osvetovým strediskom železničiarov (OSŽ), Slovenskou samosprávou Békešskej Čaby a miestnym mládežníckym domom už po devätnásty raz pozvali vedúcich národnostných občianskych organizácií na odborné rokovanie. Stretnutie sa už roky organicky začleňuje aj do série podujatí Čabianskych fašiangov.

Tradície v procese zachovávania identity

V priestoroch OSŽ po pozdravných slovách jeho riaditeľa Istvána Maczkóa výstavu ručných prác Výšivkárskeho krúžku Fajalka a starodávnych tkanín členiek Kruhu priateľov Békešskej Čaby v Budapešti otvorila predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová. Pri tejto príležitosti bola v stredisku inštalovaná aj výstava obrazov Agneše Baukovej Burkušovej, ktoré znázorňujú budhistické mandaly, tisíce rokov staré tajné symboly z tantrickej budhistickej tradície. Tému rokovania, a síce tradície, uviedol vo svojom privítacom prejave predseda ČOS Michal Lásik. Ako povedal, pokladá ich za dôležité, pretože minulosť a tradície sú potrebné k budovaniu vlastnej podstaty človeka...

Na stretnutí, ktoré poctil svojou prítomnosťou aj generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, radca poslaneckého zboru Samosprávy Békešskej župy József Balogh vyslovil radosť z toho, že prostredníctvom prednášok môže nazrieť do života príslušníkov slovenskej národnosti. Zároveň im poprial veľa úspechov pri presadzovaní ich záujmov a menšinových práv. Úloha pestovania tradícií v procese zachovávania menšinovej identity bola hlavnou líniou prednášky predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, ktorý popri prehľade rôznych typov tradícií v rodine, obci, regióne, národnosti či národe zdôraznil, že v prípade národnostnej komunity je kohéznou silou predovšetkým jazyk. Zároveň pripomenul, že následkom zmien spôsobu života časť tradícií zaniká, avšak môžu sa vytvárať aj novodobé tradície, akou je napríklad festival dolnozemských Slovákov Na jarmoku.

Riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Uhrinová Hornoková predstavila odbornú činnosť univerzitnej docentky Márie Žilákovej, ktorá sa vo svojom referáte venovala tematike ľudového liečenia v slovenských regiónoch v MR. Zdôraznila, že práve Békešská Čaba je mestom, kde našla aj cenný písomný materiál, a to z prvej tretiny 19. storočia.

História, používanie jazyka a písomníctvo Nemcov evanjelického vierovyznania v Poľnom Berinčoku bola téma prednášky vysokoškolských profesoriek Judity Rückovej Kádárovej a Magdolny Michellerovej. O spolužití Nemcov, Rumunov, Rómov a Slovákov v békešskom Eleku hovoril primátor mesta László Pluhár, ktorý vyzdvihol o. i. ich novú tradíciu, a síce stretnutia rodákov mesta z celého sveta.

Spôsob začlenenia tradícií Slovákov do kultúrneho života Medešu bol predmetom prezentácie predsedníčky tamojšej slovenskej samosprávy Márie Nyáriovej Szlávikovej. Stretnutie. ktoré už roky organizuje pracovníčka DSK Alžbeta Ančinová spestrili recitácie básní komlóšskych slovenských poetov Michala Divičana a Juraja Dolnozemského. Účastníkov, ktorí aj tohto roku prišli do Békešskej Čaby z rôznych slovenských obcí v Maďarsku - od Moďoróšu po Pišpek, slávnostným prípitkom pozdravil aj vicestarosta mesta Tamás Herczeg. Po prednáškach nasledovala zábava, do tanca hrala kapela pána Luštíka.

Stretnutia aktivistov občianskej sféry sú niekoľko rokov súčasťou oficiálneho programu Čabianskych fašiangov. Séria podujatí aj tohto roku ponúkala široký výber rôznych kultúrnych a zábavných programov. Napríklad v priestoroch DSK sa konala turistická konferencia, na ktorej o. i. vystúpil aj riaditeľ spoločnosti Legatum Juraj Ando s prednáškou o možnosti zapájania pamätných domov a miestnych zbierok v našich slovenských osadách do krvného obehu cestovného ruchu v Maďarsku. Čabianske fašiangy boli atraktívne aj pre milovníkov gastronómie. Na rôznych bodoch mesta, predovšetkým v kultúrnych ustanovizniach, sa zišli rôzne súbory a kolektívy, aby oživili atmosféru niekdajších čabianskych zabíjačiek. Slovenskí aktivisti, účastníci stretnutia, navštívili napr. Klub Mester, kde tím Adama Žiláka popri ochutnávke prezentoval zakáľačku v tradičnom duchu, ale prísne podľa predpisov Európskej únie. Slováci z rôznych kútov krajiny si pri ochutnávke našli aj spoločné slovenské melódie, ktoré spievali za sprievodu harmonikára, člena Predsedníctva ČOS Martina Vozára. Ďalšou baštou čabianskej klobásy bol v tých dňoch aj dvor DSK, kde robili zabíjačku členovia Klubu čabianskej klobásy pod vedením Zoltána Uhrina.

Duch niekdajších zabíjačiek priblížili aj fotografie Ferenca Kádára, vystavené v mládežníckom dome. Vernisáž otvoril predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby J. Ando, spevom ju spestrili čabianski ľudoví speváci a otec fotografa hrou na tárogató. Mládežnícky dom bol aj dejiskom kultúrneho pásma V znamení priateľstva, v ktorom sa predstavili obce, ktoré boli zastúpené na stretnutí občianskych aktivistov. O fašiangovú náladu sa postarali Dychovka železničiarov, kvarteto z Čívu, miestne maškary a speváčky z obce Pilíš, ktoré na radosť mužov odprevadila aj brušná tanečnica. Obecenstvo originálnym humorom, prostredníctvom inscenácie Kniha o cintoríne, zabavil člen sarvašského slovenského divadla Gejza Benkő.

(csl)