|
 
V priestoroch Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice sa konala prvá medzinárodná konferencia o situácii menej používaných jazykov v krajinách Visegrádskej štvorky.
Predstaviteľov pražskej, bratislavskej, karvinskej, katovickej, budapeštianskej, péčskej a níreďházskej univerzity, ako aj Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a Jazykovedného ústavu Maďarskej akadémie vied v mene organizátorov privítala riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Ibolya Menderová. Pani riaditeľka vyzdvihla, že konferenciu poriadajú v najvhodnejšom čase (24. februára), totiž práve vtedy sa v Budapešti konal mimoriadny a rozšírený energetický summit premiérov V4. Účastníkov konferencie privítal zástupca riaditeľa odboru, vedúci oddelenia knihovníctva Ministerstva školstva a kultúry MR Iván Rónai. Ako povedal, menej používanými jazykmi hovorí v Európe približne 46 miliónov ľudí, čo potvrdzuje dôležitosť konferencie. Cieľom podujatia je upozorniť na menej používané národnostné jazyky v Európe, priblížiť problémy menšín a prehĺbiť vedomosti o kultúrnej rôznorodosti.
Konferencia v Celoštátnej cudzojazyčnej knižnici
Sériu prednášok otvoril riaditeľ Inštitútu slovanskej a baltskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti (ELTE) Janusz Banczerowski, ktorý sa zameral na jazykovú situáciu v Európskej únii. Skúmal, či v tomto integrovanom globalizovanom svete malé kultúry a jazyky sú schopné obstáť v tej obrovskej súťaži, kde podmienky určujú tzv. svetové jazyky, alebo sa dostanú do úzadia, degradujú sa a zaniknú. Ako povedal, z histórie sme sa mohli ponaučiť, že treba vytvoriť taký svet, v ktorom si každý národ môže zachovať svoj jazyk, kultúru, identitu a v ktorom komunikácia medzi kultúrami slúži všeobecnému porozumeniu.
Riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Uhrinová Hornoková priblížila prítomným situáciu Slovákov a slovenského jazyka na území súčasného Maďarska. Na začiatku svojej prednášky uviedla základné historické a štatistické údaje. - Slováci žijú na území dnešného Maďarska od konca 17. storočia. Masovo sa tu začali usadzovať po vyhnaní Turkov, keď ich sem lákali zemepáni a túžba po slobodnom vyznávaní viery a lepšom živote. Ich potomkovia si zachránili svoj jazyk a kultúru, aj keď ich počet sa za 3 storočia drasticky znížil. Slováci v Maďarsku si dodnes zachovali svoju hmotnú i nehmotnú kultúru, jazyk, identitu. Riaditeľka ústavu uviedla údaje sčítania ľudu z rokov 1990 a 2001. Na ich základe môžeme konštatovať, že počet Slovákov v období od roku 1990 do roku 2001 progresívne narastal. Roku 1980 sa hlásilo k slovenskej národnosti 9 101 občanov, roku 2001 ich bolo 17 693, čo znamená takmer stopercentný nárast. Veľká väčšina Slovákov, asi tri desatiny, tak ako to bolo badateľné aj v zrkadle predchádzajúcich sčítaní ľudu, žije v Békešskej župe, potom nasledujú Peštianska, Komárňansko-Ostrihomská a Novohradská župa. Podľa oficiálne odhadovaných údajov žije v Maďarsku 100 až 110 tisíc Slovákov, resp. ľudí, ktorí majú slovenské korene. Slovenskí bádatelia a politici s veľkým očakávaním hľadia na nasledujúce sčítanie ľudu, ktoré nám ukáže, či a ako sa v poslednom desaťročí zmenili z hľadiska minorít tieto veľmi dôležité ukazovatele. A. Uhrinová Hornoková sa vo svojej prednáške opierala o výsledky empirických sociolingvistických výskumov. VÚSM previedol výskum nazvaný Slovenský jazyk v Maďarsku. V prvej etape, v rokoch 1995 a 1999, bol zameraný na Békešskú Čabu, v období 2001 až 2004 na Békešskú župu a celoštátny výskum prebiehal v rokoch 2002 až 2007. Hlavným cieľom bolo zmapovať, opísať a prezentovať používanie slovenského jazyka a jeho situáciu koncom dvadsiateho, resp. začiatkom dvadsiateho prvého storočia. Charakterizovali sme najdôležitejšie komunikačné sféry, bilingválnosť Slovákov v Maďarsku, ambivalentnú situáciu rozvoja slovenského jazyka a stav výmeny jazyka. Medzi prioritami výskumu bolo zachovanie jazyka, zistenie najdôležitejších faktorov zachovania jazyka, pomocou ktorých môžeme spomaliť tempo jazykovej asimilácie, - povedala Alžbeta Uhrinová Hornoková a podložila svoj referát štatistickými údajmi.
  
Profesorka Sliezskej univerzity v Katoviciach Janina Urbanová prednášala o využívaní bilingvizmu slovenskej menšiny v Poľsku. Poukázala na národnostné cítenie a identitu, bez čoho je používanie materinského jazyka v dominantnom prostredí nemožné. Na príklade respondentov z Nowej Bialej hovorila o používaní slovenského jazyka v súkromí a v spoločnosti, o aplikovaní bilingvizmu v pracovnom pomere, oceňovaní znalosti slovenského jazyka zo strany respondentov a o využívaní slovenčiny v masmédiách. J. Urbanová sa opierala o výskum, ktorý v decembri 2009 robili v obci Nowa Biala medzi občanmi, ktorí pochádzajú zo slovenských, alebo zo zmiešaných rodín.
O menej používaných jazykoch v Českej republike a o problémoch rozvoja v jazykovo homogénnej krajine hovoril spolupracovník Karlovej univerzity v Prahe Marián Sloboda. Profesor Miroslav Dudok z Univerzity Komenského v Bratislave sa v prednáške nazvanej Jazyková pamäť vo viacjazyčnom prostredí po globálnom prehľade menej používaných jazykov v strednej Európe a v štátoch Visegrádskej 4 sústredil na jazyk Chorvátov a Bulharov žijúcich na Slovensku. Ostatní prednášatelia sa zamerali na poľský, rómsky, rumunský a rusínsky jazyk.
Andrea Szabová Mataiszová
|
