Tohoročný slovenský batôžkový bál starých mám v Malom Kereši trval do neskorých nočných hodín. V batôžkoch si ako hlavné jedlo všetci priniesli tradičné „zmačkalo“, čo nie je nič iné ako v šupke uvarené zemiaky s cibuľou, udusenou na paprikovej masti.

V košíkoch sa skrývali aj ďalšie domáce zabíjačkové dobroty, veď k zábave, k temperamentným čardášom, tanečníci potrebovali energiu. Ondrej Gmoser nezaháľal za svojim syntetizátorom a tak tanečný parket na prízemí kultúrneho domu bol neustále obsadený. Zlatým klincom večera bola scénka o Turkovi a kravách v prednese príležitostného „divadelného súboru“ pod vedením Zuzany Gmoserovej. Úloha slovenského narátora pripadla Ildike Györkovej. Slovom, všetci sa zaslúžili o to, aby sa staré mamy a starí otcovia ani tento rok cez fašiangy nenudili.

Bál na Zuzany

V Malom Kereši by neboli fašiangy bez bálu na Zuzany. Keďže sa miestna Slovač pridržiava tradícií, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová veselicu spojenú s bohatým pohostením zvolala na posledný deň pred veľkým pôstom. Bálu predchádzal kultúrny program, ktorým očarili obecenstvo členky speváckeho zboru, citaristi a Tanečný súbor Dúha.. Obecenstvo tlieskalo, pískalo a spievalo a nikoho nebolo treba nahovárať do tanca: parket sa na prvé fakty hudby zaplnil tanečníkmi. Za pestovanie krásneho dedičstva, atraktívne podujatia, milé prijatie hostí a pestovanie vzťahov aj cez hranice sa slovenskej komunite poďakoval primátor mesta László Domonyi. Vyzdvihol mimoriadnu súdržnosť Slovákov, silu ich podujatí, ktoré upevňujú kolektív a vytvárajú tradície. Po kultúrnom programe a príhovoroch sa zásluhou kuchárov dostal na stôl vynikajúci kohútí paprikáš. Slovákom aj neslovákom hrala do tanca formácia Bratyó Band, ktorá sa na radosť hostí činila až do bieleho rána.

Zsuzsa Bodová (br)