Predvolebná kampaň je v plnom prúde. Prvé kolo parlamentných volieb sa uskutoční 11. apríla a druhé 25. apríla. Predstavitelia politických strán sa snažia... a aj občania sa snažia... najmä pochopiť, čo im to tu ponúkajú na ďalšie obdobie. Nie je to jednoduché, no nemenej komplikovaný je vlastne celý maďarský volebný systém.

Dokonca zrejme o čosi ľahšie sa dá pochopiť, kto čo (ne)ponúka za potenciálny voličský hlas, než niektoré „detailné otázky“ získavania mandátov, povedzme formou kompenzačných kresiel. Čitateľov teda pozývame na mini-exkurziu za tajomstvami systému parlamentných volieb v Maďarsku.

Demokracia bez volieb by ani nebola demokraciou, voľby sú neoddeliteľnou súčasťou pluralitného demokratického politického systému, výberu politických predstaviteľov. Volebný akt je pritom aktom osobného rozhodovania voličov, ktorý posilňuje demokratickú politickú kultúru a právne vedomie občanov. Voľby sú stelesnením slobody a rovnosti, ktorú občania uplatňujú, sú založené na individuálnom výbere z rôznych alternatív. Možnosť výberu je daná tým, že je zaručená sloboda politických subjektov uchádzať sa o priazeň voličov a na druhej strane volič má právo vybrať si na základe pravdivých informácií bez toho, aby bol zastrašovaný.

Systém parlamentných volieb v Maďarsku je zmiešaný, tvoria ho prvky pomerného volebného systému a prvky väčšinového volebného systému. Bol prijatý v roku 1989, hneď po páde komunistického režimu, ako výsledok vyjednávania medzi reformovanou komunistickou stranou a vtedajšou opozíciou. Znaky väčšinového volebného systému pozostávajú v tom, že časť (presne 176) poslancov je volená v jednomandátových obvodoch väčšinovým systémom. Menšia časť (152) poslancov je volená v dvadsiatich viacmandátových obvodoch, ktoré kopírujú administratívne členenie krajiny z uzavretých lokálnych kandidátok. V týchto obvodoch sú mandáty rozdeľované proporčne, pričom volebná klauzula je nastavená na 5 percent v danom obvode. Počet mandátov v jednotlivých obvodoch je rôzny (od 4 po 28), pričom medián je 6. Mená zvyšných (minimálne) 58 poslancov sú známe až po prerozdelení tzv. kompenzačných kresiel. Tie sú rozdelené na základe množstva hlasov, ktoré prepadli (nevyprodukovali kreslo) v oboch „vrstvách“ volebného procesu. Sú rozdelené v jedinom celoštátnom volebnom obvode pri päťpercentnom volebnom kvóre z jednej celoštátnej uzavretej kandidátky. To znamená, že stranícke kandidátky na regionálnej a celoštátnej úrovni sa líšia. Počet kompenzačných kresiel sa ešte zvykne po ukončení oboch kôl zmeniť.

Parlamentné voľby prebiehajú v dvoch kolách, pričom druhé kolo nasleduje dva týždne po prvom. V prvom kole má každý volič v dispozícii dva hlasy. Jeden pre kandidáta v jednomandátovom obvode v mieste jeho bydliska. Druhý hlas dáva volebnej kandidátke tej-ktorej strany vo viacmandátovom obvode. Potom, čo sa uzavrú volebné miestnosti v prvom kole, vypočítajú sa hlasy pre prvú a druhú „vrstvu“ voľby mandátov.

Voľba v jednomandátových obvodoch, kde voličská účasť nedosiahla 50 percent oprávnených voličov, sa považuje za neplatnú. V takom prípade všetci kandidáti pokračujú do druhého kola. V prípade, že voličská účasť prekročila polovicu oprávnených voličov, ale žiaden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu voličských hlasov, do druhého kola pokračujú prví traja a každý, kto získal viac ako 15 percent hlasov v danom obvode. V prípade, že jeden z kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu hlasov, získava mandát a ďalšie kolo sa v tomto obvode nekoná. Druhé kolo vo viacmandátových obvodoch sa koná len tam, kde volebná účasť v prvom kole nepresiahla polovicu. Pokiaľ ju prekročila, hlasy sa prerozdelia podľa kandidátok v danom obvode.

Druhé kolo sa teda koná len v určitých volebných obvodoch. Vo všeobecnosti v tých, kde volebná účasť nepresiahla 50 percent. To platí bezozbytku pri viacmandátových obvodoch, pri jednomandátových sa voľby opakujú aj v prípade, keď volebná účasť prevýšila túto hranicu, ale žiaden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov.

Po skončení druhého kola sa hlasy rozdelia nasledovne:

Kreslá v jednomandátových obvodoch, kde volebná účasť nedosiahla 25 percent alebo prví dvaja kandidáti získali rovnaký počet hlasov, zostanú prázdne a prejdú medzi kompenzačné kreslá. Všetky ostatné kreslá v jednomandátových obvodoch získajú kandidáti s najväčším množstvom získaných hlasov. Vo viacmandátových obvodoch, kde voličská účasť neprekročila 25 percent, nezískava mandáty žiadna strana a kreslá sú priradené ku kompenzačným mandátom. Tam, kde voličská účasť prekročila túto hranicu, sú mandáty rozdelené medzi strany, ktoré prekročili hranicu 5 percent hlasov v rámci obvodu.

Aby mohla strana získať kompenzačné kreslá, musí taktiež prekročiť hranicu piatich percent v celoštátnom meradle. Prerozdeľuje sa suma zvyšných hlasov vo viacmandátových obvodoch plus suma hlasov pre kandidátov tej-ktorej strany v jednomandátových obvodoch.

Delenie hlasov 176 poslancov vzíde z rovnakého počtu volebných obvodov. Kandidovať môže ktokoľvek, kto získa 750 podpisov od voličov vo svojom obvode. V prvom kole volieb ide kandidátom o dosiahnutie absolútnej väčšiny, v druhom im stačí len jednoduchá väčšina hlasov. Hlasy, ktoré „prepadnú“, sa následne pridajú ku kompenzačným kreslám. Model väčšinového volebného systému, v ktorom kandidátovi stačí k získaniu mandátu v druhom kole len jednoduchá väčšina hlasov, sa nazýva väčšinovopluralitný.

Pri viacmandátových obvodoch to je trochu komplikovanejšie. Tam, kde účasť presiahla 50 percent zúčastnených voličov: mandáty sa prerozdelia na základe špeciálnej verzie Hagenbach-Bischoffovej formule, s pomocou metódy najväčšieho zostatku, medzi lokálne uzavreté kandidátky politických strán, ktoré prekročili hranicu piatich percent voličských hlasov. Volebný zákon vylučuje pridelenie zvyškových kresiel, pokiaľ počet neprerozdelených hlasov pre tú-ktorú stranu neprekračuje dve tretiny kvocientu vypočítaného v danom obvode. Tento postup je známy pod pojmom „limit dvoch tretín“. Vedie to k tomu, že veľké množstvo kresiel prejde ku kompenzačným kreslám.

K prerozdeleniu kompenzačných kresiel sa používajú hlasy pre strany, ktoré v celoštátnom meradle prekročili volebnú klauzulu. Hlasy sa rozdeľujú medzi celoštátne uzavreté kandidátky strán, ku ktorým sa pridávajú aj neúspešní / odstúpiaci kandidáti strán z jednomandátových obvodov. Použijú sa tu všetky voličské hlasy, ktoré dosiaľ neboli použité pri pridelení poslaneckého kresla. Ku 58 základným kompenzačným kreslám sa pridávajú kreslá z obvodov, kde boli voľby prehlásené za neplatné a kreslá z viacmandátových obvodov, ktoré boli vylúčené, pretože kandidáti nesplnili „limit dvoch tretín“. Tak sa môže stať, že počet kompenzačných kresiel stúpne až na 90. Tieto hlasy sú rozdelené v jedinom celoštátnom volebnom obvode na základe d'Hondtovej formule.

(wp-hl)