Tradičné podujatie Klubu slovenských dôchodcov, pôsobiaceho pri Slovenskej samospráve Budapešti (SSB), oslavy Medzinárodného dňa žien, sa uskutočnilo
5. marca v priestoroch Slovenského inštitútu.

Prítomné dámy pozdravil predseda klubu Ladislav Petro, ktorý najprv predstavil nového pracovníka Slovenského inštitútu. Peter Tomčík sa poďakoval prítomným ženám za ich existenciu, lebo bez nich by ťažko mohlo hocičo existovať. O ženách sa rozhovoril aj L. Petro, ktorý priblížil históriu sviatku. Medzinárodný deň žien prijímajú ľudia dvojako: buď ho považujú za pozostatok predošlého režimu, alebo za taký deň v roku, keď sa chcú poďakovať predstaviteľkám nežného pohlavia za ich celoročnú prácu doma a na pracovisku. Ako povedal L. Petro, sviatok sa zrodil už začiatkom minulého storočia. Medzinárodný deň žien ustanovila II. medzinárodná konferencia žien v roku 1910 v Kodani, na ktorej sa zúčastnilo 100 delegátok zo 17 krajín. Uzniesli sa na tom, že 8. marca budú oslavovať deň boja žien za sociálne a politické zrovnoprávnenie, za medzinárodnú solidaritu, proti militarizmu a vojne. Dátum zvolili na počesť prvého organizovaného vystúpenia žien z krajčírskych a textilných dielní v New Yorku 8. marca 1857 proti krutému vykorisťovaniu a diskriminácii.

V peknej tradícii, ktorú vytvorilo vedenie klubu, pokračovali tento rok predstavením Divadelného ochotníckeho súboru Atak 9 z Dovalova, mestskej časti Liptovského Hrádku. Vedúcou súboru je učiteľka materskej školy Libuša Števčeková. S Liptovským Hrádkom, resp. s mestskou časťou Dovalovo, nadviazali budapeštianski Slováci kontakty už dávnejšie. Ich spolupráca sa utužila vlani, keď rodákovi Dovalova Jánovi Nepomukovi Bobulovi udelila Samospráva VI. obvodu Budapešti in memoriam titul čestného občana mestskej časti a keď vyšla kniha L. Petra živote tohto významného staviteľa a verejného činiteľa. Mladí Dovalovčania predviedli v Slovenskom inštitúte milé predstavenie. Hoci ich Micka a Murko, alebo Pohyb je cesta k zdraviu je predstavenie pre deti, dobre sa na ňom zabávalo aj dospelé publikum. Sledovali sme život dvoch mačiek, ktorý plynul pred televízorom, bez pohybu, bez zdravých jedál, a to až do dňa, keď sa rozhodli zmeniť ho. Mladí herci s oduševnením hrali, cvičili a jedli mrkvu, pili vodu a naháňali sa.

Zlatým klincom programu bola tradičná ruža pre každú ženu pri východe z divadelnej sály. Oslavy pokračovali v družnom rozhovore pri pagáčikoch a víne.

(ef)