Do mesta Balašské Ďarmoty som sa vybral s cieľom a snahou nájsť tam aspoň jedného živého Slováka. Mesto má približne 18 tisíc obyvateľov, v roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo iba 15 občanov, aj tí pravdepodobne žijú v susednej obci Potvorec (Patvarc), ktorá je už niekoľko rokov súčasťou bývalého župného sídla.

Prostredníctvom priateľov z Guty (Galgaguta) som sa dozvedel, kde mám v meste hľadať Slováka, ktorý tam žije od mladosti. Je ním rodák z Guty (Galgaguta) Ján Karmann (nar. 1948), ktorého som našiel na začiatku Baltíkovej ulice v staršom činžovom byte, nachádzajúcom sa v susedstve evanjelického kostola. Bez ohlásenia zaklopem hneď oproti vchodu na prízemí na dvere s menovkou hľadaného. Spoločnosť mi robil priateľ Ján Labát z Dolných Strhár, ovládajúci maďarčinu, ktorého som si pozval na pomoc, keď bude treba pretlmočiť niektoré odborné slová a výrazy. Zakrátko po zaklopaní sa dvere otvoria a Ján Karmann sa trochu začudovane pozerá, akí neznámi sa to u neho hlásia. Stačí povedať príčinu a bez rozmýšľania nás púšťa do svojho bytu, ktorý je zároveň jeho ateliérom. Hneď pri vstupe do bytu zisťujeme, že domáci pán si práve varí diétny obed, pretože trpí na „modernú“ alergickú chorobu. Aj napriek práci pri šporáku nás nezabudne ponúknuť guťanským vínom a slivovicou z vlastnej úrody, zo záhrady pri jeho rodnom dome. Keďže sme boli obidvaja vodiči, poďakovali sme sa a aby sme nášmu hostiteľovi umožnili v pokoji sa naobedovať, odišli sme na hodinu pozrieť si mesto.

Po návrate sme sa pustili do rozhovoru. Mal som už informácie, že Ján Karmann sa zaoberá výtvarnou tvorbou v oblasti grafiky, maľby a drevorezby a že je zo zdravotných dôvodov už dvanásť rokov na dôchodku. Vedel som aj to, že je členom Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku. Preto som ho nechal voľne rozprávať o sebe a o jeho tvorbe:

- Pochádzam zo slovenskej gutianskej roľníckej rodiny a takmer do nástupu do základnej školy som nevedel po maďarsky. S maďarčinou som sa prvý raz stretol v prvej triede, ale do druhého ročníka som už nastúpil v Slovenskej základnej škole v Budapešti, ktorá tohto roku oslavuje 60. výročie založenia. Ja tam budem koncom marca vystavovať svoje grafiky a maľby a o mesiac neskôr aj sochy, - pripomenul hneď na začiatku. Z ďalšieho rozprávania sa dozvedám, že už ako 18-ročný nastúpil v Balašských Ďarmotách na vojenskú prezenčnú službu. Počas voľna chodil maľovať k miestnemu uznávanému umelcovi A. Farkašovi. Výtvarnou tvorbou sa začal zaoberať už rok predtým a z jeho rúk vtedy vyšli nielen prvé drevorezy, ale aj kresby a maľby. Aj po skončení povinnej vojenskej služby zostal v Ďarmotách, kde rok pracoval v kníhviazačstve.

- Po roku práce som odišiel do Šápova, kde som sa stal vedúcim družstevného kníhviazačstva. Opäť po roku som sa vrátil do Balašských Ďarmôt, kde som tri roky inštaloval výstavy v Galérii Endreho Horvátha a zároveň som diaľkove ukončil štúdium na gymnáziu. Potom som prešiel pracovať k hasičom, popri tom som sa zaoberal kníhviazačstvom a vo voľnom čase umeleckou tvorbou. Ako päťdesiatročný som bol nútený odísť do invalidného dôchodku, - povedal. V Balašských Ďarmotách je Ján Karmann známy ako všestranný výtvarník, ktorý sa už roky zapája do kultúrneho života mesta a okolia. Od roku 1969 je členom Spolku novohradských amatérskych výtvarníkov a zúčastňuje sa na usporadúvaní letných výtvarných táborov nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku. V Maďarsku chodieva do táborov v Tokaji, Banke, Šalgótarjáne, Šomoške..., a na Slovensku sa na nich aktívne zúčastnil v Zuberci, Donovaloch, Tajove a na Modrom Kameni. Ani teraz, a to aj napriek zdravotných ťažkostiam, neprestal tvoriť. Dáva však pozor, aby chorobu zladil s tvorbou a oddychom. Počas doterajšieho tvorivého života svojou grafikou, maľbami a sochami sa od roku 1967 zúčastnil na 105 výstavách v rôznych mestách, medzi nimi v Budapešti, Senondreji (Szentendre), Kapošvári, Segedíne, Tokaji, Sečanoch (Szécsény)...

- Za toto obdobie som získal množstvo cien. Prvú v roku 1968 v Budapešti, keď som ako vojak dostal 2. cenu za olejomaľbu. Najnovšie mi udelili v Balašských Ďarmotách cenu E. Horvátha za sochy, - informoval nás výtvarník.

V ostatnom čase sa cez zimné mesiace venuje modernej grafike a maľbe. Jednu takúto rozpracovanú maľbu som videl na stojane v jeho ateliéri. Niekoľko svojich diel má v ďarmotskom byte, ale rozmernejšie diela sú v jeho sochárskom dome v Gute a niekoľko prác zdobí interiér gutianskej školy. V rodičovskom dome a záhrade nachádza v letných mesiacoch oddych a čerpá energiu do ďalšej tvorivej práce. My želáme Jánovi Karmannovi - Slovákovi z Balašských Ďarmôt - veľa zdravia a tvorivej energie.

Ján Jančovic