Slováci v Dabaši-Šáre si na Čiernu nedeľu, uctili stáročnú tradíciu, keď sa lúčili so zimou a privítali jar. Členovia speváckych skupín Rozmarín a Borovenka, ako aj deti miestnej materskej školy sa zhromaždili vo dvore šáranského Slovenského domu.

Krojovaný sprievod niesol pekne oblečenú Kyselicu (Morenu) cez obec, pričom spieval slovenské ľudové piesne. Z mosta pri cintoríne hodili vyzlečenú bábku do bystrého potoka a rytmicky odriekali: „Kyselica, Kyselica, vodička svätá, odnes od našej dediny šeckie chrasty, šeckie rany, šeckie mcjavie nemoce, šecko zlo, čo sa v zime v dedine stalo, aby šeci ľudia boli zdraví“. Potom, ako sa s vodou odplavilo všetko zlo a žiaľ, škôlkári oživili tradíciu udupávania konopí na brehu potoka. Podľa rozprávania starších ľudí sa podarilo verne zachovať lúčenie sa so zimou. Teší ich, že aj členovia mladšej generácie pokračujú v zachovávaní tradícií svojich slovenských predkov.

(csa-aszm)

Smrtná alebo Čierna nedeľa - Deň vynášania Moreny

Piata pôstna nedeľa je neklamným znakom jari, nesie viaceré známe pomenovania ako napríklad Smrtná alebo Čierna nedeľa. Piatej pôstnej nedeli dávali ľudia názvy podľa dávneho zvyku, ktorý pramení v samotných začiatkoch cirkvi. Aj v súčasnosti sa stretávame s obyčajou zahaľovať v tento deň v kresťanských chrámoch kríž s ukrižovaným Ježišom čiernym súknom na znak hlbokého smútku z jeho blížiaceho sa umučenia a smrti na Golgote. Počas Smrtnej nedele bývalo v dedinách na celom Slovensku (ako aj v mnohých Slovákmi obývaných obciach v Maďarsku) rozšíreným zvykom vynášanie Moreny, ktorý vo viacerých regiónoch prežíva dokonca renesanciu a spestruje vítanie jari. Slamou vypchatá Morena, figurína v ženských šatách, ktorú tiež prezývajú Marmuriena alebo Kyselica, symbolizuje túžbu, ktorá pretrváva z pohanských čias, zbaviť sa po súženiach dlhej zimy rizík, ktoré toto ročné obdobie prináša. Vynášanie Moreny je v rukách mladých vidiečanov, tí ju z obce odprevádzajú v sprievode a so spevom. Symbol smrti, chorôb a zimy končí zapálený vhodením do potoka alebo zhorí vo vatre. Aktéri pradávneho zvyku sa do dediny vracajú behom, aby ich podľa povery smrť nedohonila, a prichádzajú so symbolom jari - letečkom. Tým sú vŕbové alebo brezové halúzky, ozdobené farebnými stuhami. V niektorých častiach Slovenska má piata pôstna nedeľa aj názov Šúľková. Gazdinky pripravujú na pôstny obed špeciálne obradové jedlo - šúľky, šúľance. Svojím tvarom, pripomínajúcim dobre vyvinutý obilný klások, znázorňujú želanie, aby sa ľudia v žatve dočkali štedrej úrody budúceho chleba. Aj keď sú termíny pôstnych nedelí a veľkonočných sviatkov pohyblivé, ľudia počas Smrtnej nedele stále veria skúsenosti predchádzajúcich generácií, zakotvenej v pranostike „Kým neprídu pašie, tepla nebude”.

(sita-l)