Rozhovor o učebnici dejepisu - pod týmto názvom usporiadali koncom marca v Budapešti medzinárodnú konferenciu. Dozvedeli sme sa, že na Vianoce by mohla byť na knižných pultoch spoločná príručka slovensko-maďarského dejepisu. Cieľom konferencie bolo iniciovať dialóg medzi historikmi a učiteľmi dejepisu z rôznych krajín o národnej a medzinárodnej úlohe a zodpovednosti vo výučbe dejepisu.

Stretnutie poskytlo účastníkom možnosť navzájom spoznať svoje pohľady na históriu, národnú identitu, pramene konfliktov, dôvody rozdielnosti názorov. Organizátormi stretnutia boli Inštitút na výskum a rozvoj školstva (IVRŠ), Celoštátna pedagogická knižnica a múzeum, Spoločenskovedné centrum Maďarskej akadémie vied a Národné vydavateľstvo učebníc.

Po privítacích slovách generálneho tajomníka Spoločnosti maďarských historikov Atilu Póka a riaditeľky IVRŠ Katalin Vargovej nasledovali prednášky o tzv. pozitívnom príklade: o francúzsko-nemeckej spoločnej učebnici dejepisu. Tento spoločný projekt historikov dvoch západoeurópskych krajín sa natoľko vydaril, že v súčasnosti na niektorých nemeckých a francúzskych školách vyučujú dejepis z tejto učebnice. K jej vytvoreniu sa však museli spojiť rodičia a pedagógovia, ktorí spoločne získali politickú podporu.

Najčulejší záujem v prvý deň bol o doterajšie skúsenosti so spoločnou slovensko-maďarskou učebnicou dejepisu. Ako povedal historik Iván Halász, ktorý moderoval túto časť konferencie, je to jeden z najväčších projektov, na ktorom sa dohodli premiéri na stretnutí v Bratislave roku 2007. O etnických stereotypoch a konštrukciách v učebniciach dejepisu hovoril historik Viliam Kratochvíl. Poznamenal, že spoločná učebnica nespôsobí zoslabenie národnej identity, ale bude prínosom, lebo poskytne akýsi historický nadhľad. Projekty spoločných učebníc vznikajú preto, aby našli obojstranne prijateľné formulácie, ktoré by napomáhali zbližovanie a oslabovali tak dlhodobo a pevne prežívajúce predsudky a stereotypy, povedal. Spoločná učebnica by mala naučiť naše deti viesť dialóg, povedal V. Kratochvíl. Zároveň pripomenul, že učebnice histórie musia byť kritické, ale zároveň objektívne.

O spoločnom projekte hovoril dekan Univerzity Jána Sellyeho v Komárne László Szarka. Roku 2008 v Košiciach založili slovensko-maďarský výbor historikov, ktorý začal pracovať na spoločnom projekte. Podľa neho medzi slovenskými a maďarskými učebnicami dejepisu je zásadný rozdiel v tom, že kým v Maďarsku si môžu pedagógovia a rodičia vyberať z rôznych (aspoň dvoch) učebníc, zatiaľ na Slovensku je pre jeden typ škôl jedna učebnica dejepisu. Podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti prebieha príprava analytických štúdií a metodických učebných textov pre učiteľov dejepisu, ktorí budú s knihou pracovať. Príručka by mala byť hotová na Vianoce. Neskoršie k nej pribudne aj samotná učebnica. V tejto príručke rozdielnosť pohľadov na jednotlivé historické etapy berú ako fakt. V súčasnosti sa pri vyučovaní dejepisu na oboch stranách hraníc presadzuje národný kontext, čo len posilňuje zbytočné národné stereotypy. V terajších učebniciach rozdielne interpretujú niektoré spoločné historické udalosti. Okrem príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny sú to revolučné roky 1848/49, rozpad Rakúsko-Uhorska a Trianonská dohoda.

Príručka sa skladá zo 16 častí, na ktorých pracujú autorské dvojice, ktoré rozhodujú o tom, ako spracujú dané obdobie. Jednotlivé kapitoly majú zväčša spoločné a paralelné časti. „Od obdobia osvietenstva máme dôvod mať konfliktové politické prostredie, k vytvoreniu spoločného zmýšľania sa ešte musia narodiť 2-3 generácie,“ povedal L. Szarka a dodal, že naši predkovia neuvažovali v národnom kontexte. Stredoveké štáty neboli založené na národnostnom princípe. Boli to stavovské štáty, vládol kráľ a šľachta a ostatní boli poddaní, Maďari i Slováci. Nedá sa hovoriť o národnostnom útlaku, ale o útlaku zo strany šľachty, v ktorej boli zastúpené obidve národnosti. Pripomenul, že v prípade Nemcov a Francúzov sa jedná o dva veľké národy, pre ktoré je samozrejmá európska dimenzia. Naše národy uvažujú iba v stredoeurópskom kontexte. Spoločný projekt podľa L. Szarku svedčí o spoločnej ochote historikov, kde sú prvoradé odborné aspekty a nie národnostné rozbroje.

Posledným prednášateľom tejto časti konferencie bol docent Univerzity J. Sellyeho Barnabás Vajda, ktorý hovoril o didaktických otázkach spoločnej slovensko-maďarskej učebnice histórie. Vyzdvihol dôležitosť empatie, nakoľko sa musíme vžiť do postavenia druhého národa (viď Trianon). Ako povedal, táto učebnica bude mať obrovský prínos pre obidve krajiny.

Poobede sa historici a učitelia dejepisu zamerali na postavenie učebnice dejepisu ako takej na formovaní identity a druhý deň sa venovali aktuálnym otázkam výskumu a dejín učebníc.

(ef)