K najvýznamnejším predstaviteľom neskorého osvietenstva v Uhorsku patril Karol Juraj Rumi. Narodil sa 18. novembra 1780 v Spišskej Novej Vsi v rodine obchodníka a daňového úradníka. V rokoch 1794-99 študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku.

Gymnaziálne štúdium ukončil v školskom roku 1799-1800 na reformovanom gymnáziu v Debrecíne, kde si osvojil popri nemčine a slovenčine aj maďarčinu. Po zakončení gymnaziálneho štúdia pokračoval v štúdiu na göttingenskej univerzite a vo Wolfenbütteli. Po ukončení univerzitného štúdia krátko pracoval v odborných novinách, ale čoskoro sa vrátil domov a usadil sa v Kežmarku. Tam na lýceu bol v rokoch 1803-05 mimoriadnym profesorom matematiky, filozofie a nemeckej literatúry. Tu sa prvýkrát oženil, ale jeho manželka Vilhelmína onedlho zomrela. Z Kežmarku jeho ďalšia cesta viedla do Sliezska, kde sa na gymnáziu v Tešíne v rokoch 1805-07 stal zástupcom riaditeľa s tým, že vyučoval grécky, latinský, nemecký a francúzsky jazyk, dejepis a zemepis. V roku 1807 sa vrátil do rodiska a stal sa riaditeľom a profesorom spišskonovoveského gymnázia, kde mal plat 250 zlatých. O niečo vyšší plat (300 zlatých) dostal, keď bol v rokoch 1808-10 evanjelickým farárom v Smolníku. Počas tohto pôsobenia v roku 1809 získal na Wittenberskej univerzite titul doktora filozofie. V Smolníku sa oženil druhýkrát a s manželkou Dorotou mali potom štyri deti. Roku 1810 ho pozvali do Šoprone, kde bol do roku 1813 profesorom filozofie a dejepisu za plat 700 zlatých, po roku mu ho zvýšili na 900 zlatých.

Vysokovzdelaného a encyklopedickými vedomosťami disponujúceho Karola Juraja Rumiho chceli získať k vyšším cieľom, o čo mal aj on sám záujem. V roku 1813 prijíma ponuku grófa Juraja Festetiča za profesora do ním založenej hospodárskej školy, známej ako Georgicon v Keszthelyi. Vyučoval na nej ekonómiu, zoológiu a prírodovedu a tam už mal plat tisíc zlatých. Počas šopronského pôsobenia sa spoznal s treťou manželkou Žofiou Müllerovou. Dobrý chýr o jeho univerzálnosti sa dostal až k srbskému metropolitovi Ivanovi Stratimirovičovi, ktorý Rumiho pozval za riaditeľa pravoslávneho gymnázia do Sriemskeho Karlovca, kde za Jánom Grosom a Andrejom Volným bol v poradí tretím riaditeľom pochádzajúcim zo Slovenska (štvrtým bol Pavol Magda). Tu pôsobil do roku 1821 a v tom istom roku nastúpil za zástupcu riaditeľa a profesora evanjelického gymnázia v Bratislave. Tu mal zaujímavý vokátor: okrem ročnej peňažnej mzdy 536 zlatých dostal tri siahy dreva a od každého žiaka 16 zlatých. Po nedorozumeniach s profesorom Zsigmondim v roku 1823 odchádza so šiestimi deťmi do Viedne, kde pôsobí ako odborný spisovateľ a súkromný učiteľ v šľachtických rodinách.

Pod vplyvom skoršej korešpondencie s ostrihomským arcibiskupom slovenského pôvodu Alexandrom Rudnayom a častejšími stykmi s vyššími katolíckymi hodnostármi o rok neskôr 11. novembra 1824 konvertoval na katolícku vieru. Počas pobytu vo Viedni sa snažil dostať miesto profesora na viacerých univerzitách a keď neuspel, napísal žiadosť ostrihomskému biskupovi o pomoc. Táto dlho neprichádzala a tak okrem iných márnych pokusov o vhodné miesto rozhodoval sa predať aj svoju bohatú knižnicu. Nakoniec v roku 1828 primas A. Rudnay sa predsa ozval a pozval ho do Ostrihomu za profesora. Tam do roku 1847 pôsobil v seminári ako profesor uhorského práva a štatistiky a súčasne bol kustódom arcibiskupskej knižnice. Karol Juraj Rumi bol polyhistorom, ktorý okrem toho, že pôsobil výlučne ako pedagóg, sa vo svojej činnosti a diele zaoberal hospodárskymi a prírodnými vedami, zvlášť botanikou a zoológiou, ale aj staviteľstvom a širokým okruhom spoločenských javov. Počas štúdia v Göttingene u profesora Johana Genersicha dostal základy literatúry, ktorá jeho dráhu usmerňovala aj na túto oblasť životnej tvorby. Alexander Lombardini, ktorý pravidelne v rubrike Slovenský Plutarch v Slovenských pohľadoch uverejňoval život a dielo najvýznamnejších osobností zo Slovenska, v Slovenských pohľadoch č. 5 v roku 1887 o K. J. Rumim napísal, že si Rumi dopisoval s mnohými domácimi a zahraničnými osobnosťami. Zo slovenských uviedol J. Čaploviča, G. Dankovského, M. Hamuljaka, J. M. Hurbana, A. Jordanského, B. Kopitara, J. Palkoviča, P. J. Šafárika, J. Seberíniho. Bol členom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej a so štúrovcami sa zaslúžil o propagáciu slovenskej literatúry. Propagoval moderné hospodárstvo, ekonomický pokrok, z ktorých myšlienky rozpracoval vo vedeckých a populárnych monografiách. Najnovšie poznatky zavádzal aj v školách, kde pôsobil ako učiteľ a tiež na hospodárskom inštitúte v Keszthelyi. Ako uznávaný odborník bol členom Mineralogickej spoločnosti v Jene. Významné sú jeho práce o rozvoji priemyslu v Uhorsku, najmä lesného hospodárstva a potravinárstva. Z historických a spoločensko-vedných diel je to štatistický a geografický slovník miest a obcí habsburskej monarchie, biografický súpis najvýznamnejších vtedajších osobností a štúdie o rodnej Spišskej stolici, Žiline a Bratislave. Alexander Lombardini napísal, že v jeho literárnej a publicistickej činnosti sú slovacikálne články v Štúrových Slovenských národných novinách, Orle Tatranskom, a že v rukopise zanechal dielo „Agenda Slavica“ (390 strán) a zbierku slovenských a ilýrskych piesní. Do tlače pripravil rukopisy Tomáša Maukscha - spišského botanika, zakladateľa tatranskej flóry. V nemčine vydal 16 a v latinčine 3 pôvodné diela. V cudzojazyčných periodikách publikoval 107 nemeckých, 30 maďarských, 2 latinské, 2 chorvátske, 2 srbské, 1 latinský a 1 francúzsky odborný článok. Napísal desiatky cudzojazyčných článkov s rôznym obsahom (137 latinských, 127 nemeckých, 13 maďarských a 1 francúzsky ). Z jeho bohatej knižnice sa jedna časť roztratila a dostala sa do rúk knihovníkov v Nemecku a druhá časť sa stala majetkom Uhorskej akadémie vied. Karol Juraj Rumi zomrel na veľkonočnú nedeľu 5. apríla 1847 v Ostrihome.

Ján Jančovic