Slovenské tábory v Čemeri sú pojmom vo veľkoobci neďaleko hlavného mesta Maďarska. Vedia to tí, ktorí sa zapíšu už na konci školského roku, ale aj tí, ktorých odmietli, lebo jednoducho o viac ako 70 detí by sa naraz nevedeli postarať. Aj to sa stalo nedopatrením, že detí do prvého turnusu prijali až toľko.

Poučili sa, do druhého turnusu prijali už len 40 detí. Pritom niektoré z nich boli v oboch júlových turnusoch, natoľko sa im páčilo v tesnej blízkosti Domu slovenských tradícií. Čo je čarom slovenského tábora v Čemeri? Predsedníčka miestneho slovenského zboru, organizátorka príslovečných slovenských táborov, kam prichádzajú deti nielen z obce, ale aj z bližšieho a širšieho okolia, ba dokonca aj zo zahraničia, Alžbeta Szabová o tom povedala: – Naše tábory si už za uplynulé roky získali dobré meno. Nikto sa nenudí, organizujeme množstvo aktivít, ktoré sú pre deti príťažlivé, strava je pestrá a chutná, taká domáca. Celý tábor funguje ako veľká rodina s množstvom detí. Musím priznať, že rentabilita tábora je optimálna pri počte 50 detí. Vtedy môžem zaplatiť najväčší počet animátorov a serióznych odborníkov na rôzne tvorivé aktivity. Popularita našich táborov naďalej neklesá, preto bude u nás počas augustových turnusov, v druhom a treťom augustovom týždni, tiež po 50 detí.

– Aké aktivity mohli deti vyskúšať v tohtoročnom čemerskom slovenskom tábore?

– Prvý týždeň patril folklóru. Každú hodinu mali deti, z ktorých mnohé sú členmi nášho folklórneho súboru Furmička, rôzne tanečné hodiny. Veľké dievčatá sa učili reštaurovanie ľudového odevu. Všetky si dali do poriadku vlastné biele spodničky, každý deň si naškrobili jednu, prípadne dve spodné sukne. Nosíme ich pod vrchnou sukňou 6, takže za týždeň sa to akurát dalo zvládnuť. To nemusím hovoriť, že jednu spodničku treba po naškrobení dve hodiny žehliť – žehliť až dosucha. Popri tanečných hodinách. Menšie deti navliekali koráliky.

– Len dievčatká?

– Čoby! Aj chlapci sa činili, ba dokonca oveľa dôkladnejšie a rýchlejšie vyrábali koráliky pre mamičky, aj náhrdelník, aj náramok, hneď súpravu. Keď mali tri predlohy, aby si mohli vybrať, tak oni všetky tri. Dievčatá boli menej oduševnené. Prišla medzi nás majsterka ľudového umenia, tvorili mimoriadne dielka, respektíve s ďalšou umelkyňou vyrábali nádherné šperky, skutočne prekrásne, z plsti.

– Na aký program ste sa sústredili na hodinách tanca?

– Nacvičovali sme slovenské tance na festival do Banky. Budeme tancovať spoločnú choreografiu, malí, aj dospelí. Týždenne tri skúšky majú naše deti celé leto, bez prázdnin. Zároveň druhý týždeň bol rozprávkový, keď sa za pomoci textilnej výtvarníčky Diany Gazsiovej deti učili rozprávkové príbehy, ku ktorým si ušili aj trojdimenzionálne figúrky – bábky hrdinov svojich príbehov. Aj paravány si vyrobili samy. Na konci týždňa zahrali predstavenia svojich rozprávok. Divákmi boli rodičia, príbuzní a priatelia. Mali sme plný dvor, ani špendlík by neprepadol...

– Aj počas tretieho týždňa budete tancovať?

– Pravdaže, a okrem toho si tanečnice uvijú svoje náhrdelníky ku kroju. Ľudová umelkyňa Terka Gárdonyiová im bude pomáhať. Tiež postavíme storočné krosná a účastníci tábora sa naučia ako nahodiť základnú niť a budeme tkať. Deti dostanú malé krosienka, aj na tých budú môcť pracovať. Stanovili sme si aj cieľ týždňa. Všetko, čo budeme používať, budú recyklované predmety. Teraz využijeme napríklad plastové poháriky na smotanu a jogurty a vyrobíme z nich kvetináče, ktoré deti pomaľujú, akoby ich poobliekali a potom do nich nasadíme skalné ruže a podobne nenáročné rastliny. Ale máme pripravené rôzne iné predmety, z ktorých sa zrodia nové dielka. Počas štvrtého týždňa budeme dopoludnia chodiť plávať do čemerskej plavárne. Deti, ktoré nechcú alebo nemôžu plávať, pre ne zorganizujeme hodiny tanca. Počas popoludní k nám bude chodiť hrnčiar, s ktorým budeme pripravovať hlinenú zvonkohru. Na začiatku týždňa vymodelujeme figúrky, v stredu ich vypálime a v druhej polovici týždňa zostavíme zvonkohry, ktoré si v piatok každý bude môcť zobrať domov. Aby sme nemali jednoduchý život, hneď po skončení tábora budeme mať hodinu modlitieb a o hodinu neskôr nasadneme na autobus a odcestujeme do Mojmíroviec na tanečné sústredenie. Máme ešte dovtedy roboty vyše hlavy, ale už sa nevieme dočkať.

E. Trenková

Foto: A. Sz.