V Békešskej Čabe sa vyučuje slovenčina v troch škôlkach. V Slovenskom gymnáziu, základnej škole, materskej škole a kolégiu, v Materskej škole Záhrada víl (Tündérkert) vo Viniciach a v Materskej škole na Kölcseyho ulici. O poslednej inštitúcii sme, žiaľ, písali v našich novinách zatiaľ veľmi málo.

Napriek tomu, že materská škola funguje už viac ako sedemdesiat rokov, vzdelávanie v slovenskom jazyku poskytuje nepretržite. A teraz, po príchode novej učiteľky Aidy Seresovej, slovenské zamestnania a odovzdávanie kultúry našich predkov dostali mladistvý impulz.

Na pozvanie tamojších učiteliek som mal príležitosť stráviť niekoľko hodín v inštitúcii a musím prezradiť, že som bol po celý čas veľmi milo prekvapený. Pri vstupe do budovy ma deti vítali po slovensky a bolo vidno, že je im to prirodzené. Učiteľky kladú dôraz aj na miestnu slovenskú kultúru. O tom sme sa rozprávali s A. Seresovou a Juditou Szeljakovou Szvarnaszovou.

V poslednom čase sa učiteľky materských škôl s veľkým nadšením venujú aj novým slovenským projektom. Ako sme sa dozvedeli, v tomto roku vzniklo niekoľko takých, ktoré získali podporu z viacerých miest. „Veľkú pomoc nám poskytuje Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba. Nech máme akékoľvek otázky alebo požiadavky, vždy sa môžeme obrátiť na jej predsedu Ondreja Kiszelya, aby nám ich pomohol vyriešiť.“ Okrem neho pomáha pri realizácii programov aj vedúci Slovenského klubu vo Viniciach Michal Tóth.

„Potešilo nás, že sme vyhrali konkurz Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, takže okrem realizácie programov sme mohli nakúpiť aj hry v slovenčine,“ dodali učiteľky. Potom mi dve deti z materskej školy ukázali, ako sa s týmito hračkami hrá. Je prekvapujúce, že deti veľmi sebavedome používajú slovenčinu, čo je v dnešnej dobe rarita. Táto istota je možno spôsobená tým, že majú k jazyku aktívny vzťah a používajú ho nielen vtedy, keď si majú zapamätať nejakú vetu, ale aj keď sa hrajú hru, alebo chcú ísť na toaletu.

Ale vrátim sa k programom. Učiteliek som sa spýtal, akých slovenských programov sa mohli zúčastniť malí „Čabänia“?

„S podporou CSSM sme zorganizovali sériu programov Bohatá jeseň, ktorá pozostávala z troch hlavných častí. Prvý program sa volal Vrece plné orechov, druhý Kukurica strapatá. Vyrábali sme rôzne hračky z kukurice a zo šúpolia.“

Tretia a záverečná časť programu bola asi najobsažnejšia, do nej zapojili aj rodičov. Požiadali ich, aby do škôlky priniesli slivky, ktoré spolu s deťmi vykôstkovali. Škôlkari sa potom vybrali do Slovenského oblastného domu, kde so slovenskými ženami varili lekvár. Navštívili samozrejme aj výstavu. „Naše deti chodia rady von a táto skúsenosť im pomáha učiť sa nové veci,“ povedala A. Seresová.

Piekli spolu aj slivkové koláče, ale deti mohli pripraviť aj čabianske „haluške“ – rezance. Už roky sa zúčastňujú na súťaži mladých vo výrobe klobás a tento rok po prvýkrát prihlásili dve družstvá podľa nápadu mladej slovenskej učiteľky. Slovenský tím mal názov Veselé prasiatka.

Čo môže byť na záver hrejivejšie ako to, že v Békešskej Čabe existujú vzdelávacie inštitúcie, v ktorých sa okrem odovzdávania slovenského jazyka kladie dôraz aj na lokálpatriotizmus.

Zdá sa, že deti berú ako samozrejmosť, že v Čabe sa slovenská identita spája s citovou väzbou k mestu, ktorá sa nemôže začať pestovať priskoro. Fungovanie a odbornosť tejto materskej školy môže slúžiť ako príklad pre ďalšie podobné zariadenia.

(BPL)

Foto: Aida Seresová