Vo Vrbovom odhalili pomník M. Beňovského
Táto mimoriadne zaujímavá historka sa začala v roku 2003.
V denníku Népszava (27. 2. 2003) ma prekvapil článok: Sikeres volt a Benyovszky expedíció (Expedícia Benyovszkého bola úspešná). Šesťčlenná skupina Spolku Mórica Benyovszkého z Budapešti vycestovala do Madagaskaru, postavila tam sochu a tabuľu Mórica Beňovského. „Socha a tabuľa odteraz bude hlásať pamiatku maďarského svetového cestovateľa a objaviteľa v Madagaskare…” - písalo sa v článku. Čudoval som sa, nedalo mi to pokoja, nakoniec som napísal článok s výrečným názvom: My sme akísi neprebudení (Ľudové noviny č. 4/2005) o tom, v čom všetkom nás predstihli iní, kým sme my tak sladučko spali na našej histórii. Uviedol som rad podobne divných faktov a medziiným aj tieto vety: „Je podivuhodné, čo všetko dokážu Maďari urobiť. Podivuhodnejšie je už len to, čo všetko my, Slováci, nedokážeme urobiť. Ani výpravu na Madagaskar, ani založiť Spolok Mórica Beňovského… My mu sochu nedokážeme postaviť ani doma, tobôž na Madagaskare. My sme v Bratislave po ňom pomenovali iba jednu slepú uličku. Summa summarum, aj v tejto veci sme zaspali.” Môj článok si všimli aj v rodnom mestečku M. Beňovského, vo Vrbovom, pán Ľubomír Bosák ma vyhľadal na internete a začali sme spolupracovať.
Nasledujúci vážny krok bola veľkolepá konferencia o Móricovi Beňovskom vo Vrbovom, organizovaná pri príležitosti jeho trojitého jubilea (1746 - rok narodenia; 1776 - Malgaši ho zvolili za svojho veľkráľa; 1786 - rok smrti), na ktorú pozvali aj mňa. Vycestoval som tam spolu s vtedajším predsedom Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti Františkom Zelmanom. Mal som šťastie prispieť referátom o mladšom bratovi M. Beňovského - Emanuelovi. Bola to skvelá konferencia priamo v kúrii šľachtickej rodiny Beňovskovcov. Bol to nádherný pocit kráčať po tých chodbách, miestnostiach, po ktorých chodieval mladý Móric. Konferencia odkryla dlhým časom zahalené životné príbehy, udalosti a okolnosti života Mórica Beňovského a jeho rodiny. Tu vysvitlo, že svojimi myšlienkami vôbec nie som osamotený. Účastníci sa v príhovoroch nástojčivo dožadovali zatiaľ troch nesmierne dôležitých vecí: 1) aby sme si aj my, Slováci, založili nejaké združenie priateľov Mórica Beňovského; 2) aby aj zo Slovenska vycestovala výprava na Madagaskar a postavila tam pomník, pamätné tabule Mórica Beňovského; 3) aby sme na Slovensku v jeho rodisku, vo Vrbovom, postavili dôstojný pamätník Mórica Beňovského. Veď je to naša hrdosť, bol to Slovák a vykonal také veci, aké pred ním nikto. Bol prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnej časti Tichého oceánu. Stalo sa tak sedem rokov pred Jamesom Cookom! Počas svojho ani nie 40-ročného života navštívil štyri kontinenty (Európu, Áziu, Afriku a Ameriku) a bol tiež prvým slovenským autorom celosvetového bestselleru (Pamäti a cesty). V roku 1776 ho na Madagaskare vyhlásili za anpansakabé (veľkokráľa), čím získal mocenský vplyv v severovýchodnej časti tohto ostrova, na ktorom strávil štyri roky svojho života. Bol blízkym priateľom Benjamina Franklina a komunikoval s hlavami najväčších štátov.
Konferencia roku 2006 bola silným impulzom, ktorý rozhýbal mesto Vrbové, ba aj jeho široké okolie. Mnohí ľudia sa zamysleli nad tým, čo tam odznelo a začali konať. Lebo to, čo sme vo Vrbovom po šiestich rokoch, 5. októbra 2012 našli, už vyzeralo neporovnateľne veselšie.
Združenie Mórica Beňovského síce založili už r. 1999, ale Móric bol v ňom iba akýmsi symbolom, nevenovali sa mu dostatočne. Nečudo, že sme o ňom nevedeli. Veľké veci však musia dozrieť a tak r. 2009 riaditeľ združenia Vladimír Dudlák spravil o Beňovskom dokument, ktorý premietli 9. októbra v plnej sále kina Polus v Bratislave. Film mal veľký ohlas, o udalosti informovali STV, TV Bratislava, SITA aj denník Sme. Čiže práca združenia sa rozprúdila a uskutočnilo sa prvé želanie konferencie r. 2006.
Ľudové noviny toho času priniesli správu s fotografiami, že v meste Antalaha na severovýchodnom pobreží Madagaskara 16. januára 2012 slávnostne otvorili nové Námestie Mórica Beňovského, ktorého súčasťou je aj pamätník privezený zo Slovenska. Na otvorení námestia sa zúčastnil primátor mesta Antalaha, predstaviteľ okresu Sambava a ďalší zástupcovia štátu Madagaskar. Za slovenskú stranu bolo prítomných dvadsať Slovákov vrátane filmárskeho tímu pod vedením Vladimíra Dudláka s bádateľom a spisovateľom Miroslavom Musilom. Bol to skvelý čin, uskutočnilo sa aj druhé želanie konferencie r. 2006.
V rámci Dní mesta Vrbové, ktoré sa konali pri príležitosti 575. výročia udelenia mestských výsad cisárom Žigmundom a 45. výročia znovupriznania mestského štatútu, si 4. októbra tohto roku Vrbovčania a ich hostia mohli pozrieť výstavu fotografií Františka Zelmana pod názvom Naši na Dolnej zemi. 5. októbra sa uskutočnilo odhalenie pamätníka Beňovského svet v centre Vrbového (autori akad. sochár Anton Gábrik, akad. maliar Igor Piačka). Slávnosť sa začala zasadaním mestského zastupiteľstva vo veľkej sále kúrie Beňovskovcov spojenom s odovzdávaním ocenení a predstavením nového vrbovského dukáta. Primátor mesta Ján Jánoška srdečne privítal početné obecenstvo a udelil ocenenia. Cenu mesta Vrbové prevzala Alžbeta Ambrozyová a dukát nám pán primátor nielen ukázal, ale aj daroval. Prítomní boli vzácni hostia: honorárny konzul Malgašskej republiky v Maďarsku Richard Randianasolo Lalarison s rodinou, potomkovia M. Beňovského Alžbeta Ambrozyová po dcére Žofii a Júlia Hautová po dcére Rozálii, sponzor Gerhard-Hermann Horst, autori pamätníka, ďalej delegácie z Nemecka, Česka, Poľska a Maďarska (autor týchto riadkov a František Zelman), známy filmový predstaviteľ slávneho Vrbovčana, herec Jozef Adamovič a rad ďalších významných osobností.
Po ukončení zasadania sa všetci presunuli k pamätníku na vedľajšie námestie, kde už čakali krojovaní chlapci miestnej dychovky Borovienka s veľkými bielymi perami za klobúkmi. Okolo nás postávalo množstvo divákov, keď odrazu zaznela štátna hymna. Udalosti speli k vyvrcholeniu. Pán primátor dal pokyn na odhalenie a pred nami sa vynorila socha najznámejšieho rodáka Vrbového, grófa Mórica Beňovského. Pamätník je vysoký viac ako tri metre, samotná zemeguľa z betónu je dvojmetrová a váži 2,7 tony. Po jej obvode je 5,5 metra dlhý reliéf, do ktorého sochár vsadil odkazy na najdôležitejšie momenty života tohto svetobežníka, dobrodruha a spisovateľa. Je tam jeho erb, baobab s černoškou a dieťaťom, medailón s Máriou Teréziou a Jozefom II., rastlinný motív džungle, George Washington, s ktorým mal kontakty, i Benjamin Franklin, ktorý bol azda jeho priateľom. Nechýba ani loď, delo ako odkaz, že Beňovský bol vojakom, i krásna žena, ktorých bol obdivovateľom. Samotná postava Beňovského, ktorej predobrazom je herec J. Adamovič, je vysoká takmer meter. „Na zemeguli je kráľ Madagaskaru v pokľaku, v jednej ruke má ďalekohľad a v druhej guľôčku, ktorej úloha zostane tajomstvom,” popísal dielo jeho autor sochár Anton Gábrik.
Po odhalení nasledovali pozdravy, príhovory, fanfáry a zápis do pamätnej knihy. Bola to prekrásna a významná udalosť tak pre mesto, ako aj pre všetkých Slovákov, pokrvných Mórica Beňovského. Záverečným programom bol koncert hviezd, ktorý sa konal na dvore kúrie s Martinom Babjakom, Jankou Juríčkovou Bernáthovou a Danielom Buranovským. Hudba, zábava a priateľské rozhovory boli dôstojným ukončením série vzácnych udalostí, na ktoré človek nezabúda.
Gregor Papuček