luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

S Klubom slovenských dôchodcov v Níreďháze

NiredhKSD22-01

Vďaka podpore Správy fondov Gábora Bethlena Klub slovenských dôchodcov (KSD) z Budapešti podnikol výlet do Níreďházy. Skorý ranný odchod účastníkov trochu vyčerpal, ale po predstavení programu všetci očakávali príchod s čulým záujmom.

Našou prvou zastávkou bola Tirpácka tvorivá budova Spolku za obyvateľov skupinových sálašov (v maďarčine „bokortanya“). Treba sa priznať, nečakane srdečné, priateľské privítanie nás prekvapilo. Nerátali sme s tým, že hoci sme sa navzájom nepoznali, ujde sa nám takej veľkorysej pohostinnosti. Po vzájomnom zoznámení nám predsedníčka Eva Zajáczová, ktorá nás potom po celý deň sprevádzala, predstavila činnosť spolku, následne sme mali možnosť pozrieť si film o každodennom živote skupinových sálašov a ich funkcii. Pre neduhy histórie sa oblasť Níršégu v XVI. až XVII. storočí stala chátrajúcim, zbedačeným a opusteným územím. Na pozvanie a prísľub významných úľav nového statkára polovice Níreďházy a pustatiny Cserkesz grófa Františka Károlyiho od roku 1752 začali prichádzať slovenskí evanjelici zo Sarvaša, Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby a z území dnešného stredného Slovenska, ktorí zaľudnili toto územie.

Slovo Tirpák – Trpák je slovo slovanského pôvodu a pochádza z výrazu trpieť. Osadníci ťažkou, únavnou, vytrvalou prácou v krátkom čase vybudovali z „viery a z piesku“ prosperujúce mesto, ktoré do roku 1787 prerástlo sebestačnosť a získalo privilégium trhového mesta, v ktorom sa ročne uskutočnili tri-štyri trhy celoštátneho významu.

V krátkom filme sme videli staré fotografie i pohyblivé obrazy zo života tejto etnickej skupiny so svojráznym jazykovým, duchovným a kultúrnym dedičstvom. Dozvedeli sme sa, že sálaše okolo Níreďházy sú letným ubytovaním. Vykonávali sa tu poľnohospodárske práce, choval dobytok a ukladala zozbieraná úroda. Hrdosťou trpáckeho muža bol jeho kôň. Čím bol daný gazda bohatší, tým viac koňmi sa mohol pýšiť. Pomenovanie jednotlivých sálašov bolo odvodené od mena rodín, ktoré ich obývali, napr. Vargov, Debrőho, Lázárov, Benkőho alebo Rókov sálaš.

Po premietaní sme zavítali na posledný menovaný sálaš, ktorý pozostáva z 20-30 budov postavených v tvare kruhu. Domy so škridlovými strechami zrekonštruované v stredomorskom štýle už nenavodzujú atmosféru starých čias. Našli sme medzi nimi ale jednu budovu so slamenou strechou, na ktorej práve prebiehajú rekonštrukčné práce. Je majetkom Spolku ľudového tanca Igrice. Spolok od svojho založenia zbiera, uchováva a prináša na pódiá hudobné a tanečné dedičstvo Maďarov v Karpatskej kotline. V ich repertoári figurujú okrem východomaďarských tancov aj tance zo Zadunajska, z Dolnej zeme, zo Slovenska i zo Sedmohradska. Počas nášho pobytu sme sa dozvedeli množstvo zaujímavostí o starých miestnych zvykoch a tradíciách.

NiredhKSD22-02

Níreďháza prežívala v XVIII. a XIX. storočí rozmach. Bola druhým najväčším slovenským mestom v Uhorsku, kde v tomto období postavili novú radnicu, nemocnicu, sporiteľňu, zakladali školy, v rekreačnej časti Sóstó fungovali kúpele a hostinec. Počas prehliadky mesta sme si pozreli radnicu a Kossuthovu sochu postavenú naproti. Zavítali sme aj k súsošiu zemepána grófa Františka Károlyiho a sarvašského čižmárskeho majstra Jána Petrikoviča. Súsošie zachytáva moment odovzdania patentu o osídlení, s ktorým Petrikovič chodil po Békešskej stolici a robil nábor na osídlenie. Reliéf zobrazujúci tento moment a časť textu patentu pripomínajú významnú udalosť z XVIII. storočia na rohu Sarvašskej ulice.

Našu náladu nepokazila ani ľahká prehánka a s našimi hostiteľmi sme zvedavo vkročili do čerstvo obnoveného evanjelického kostola. Jeho impozantné vnútro nás očarilo. Dozvedeli sme sa, že Trpáci tvrdo bojovali za možnosť slobodného vyznávania svojej viery. Nový kamenný kostol mohli postaviť vďaka Tolerančnému patentu Jozefa II. Jeho steny vymaľovali v roku 1910 vysokoškolskí poslucháči pod vedením učiteľa kreslenia Kossuthovho gymnázia Istvána Grótha v klasicizujúcom neskorobarokovom štýle, so vzormi imitácie štukatúry na základe plánov Gyulu Benczúra. Neobaroková dekoratívna farba stien kostola v béžovo-žlto-modro-zlatých farbách sa vďaka slnečným lúčom presvitajúcim cez okná takmer leskla.

NiredhKSD22-03

Potom sme sa presunuli k Divadlu Zsigmonda Móricza a prezreli sme si sochy v priľahlom parku. Tu stojí aj socha miestneho rodáka, básnika, prekladateľa a pedagóga Mihálya Váciho s otvoreným náručím. Výučbu a výchovu detí zo skupinových sálašov pokladal za svoju srdcovú záležitosť. V Níreďháze sa narodil aj spisovateľ Gyula Krúdy, ktorý sa vždy pokladal za Níreďházana. Vďaka soche postavenej pri príležitosti 125. výročia jeho narodenia sa opäť vrátil domov. Občania mesta si jeho pamiatku môžu oživiť prechádzajúc po Bessenyeiho námestí.

V blízkosti Múzea Andrása Jósu, oproti Benczúrovej sa nachádza socha Juraja Bessenyeiho, ktorá bola prvou sochou mesta na verejnom priestranstve. Dielo zachováva pamiatku strážcu kráľovnej Márie Terézie, filozofa a vychovávateľa národa.

Počas našej cesty sme videli množstvo pozoruhodností a obohatili sme sa o pestré zážitky. Podvečer sme sa smutne lúčili s našimi hostiteľmi, ale čakala nás ešte dlhá cesta domov. Ďakujeme za nezištné, teplé privítanie a pohostenie. Dúfame, že čoskoro aj v Budapešti bude príležitosť na predstavenie starodávnej trpáckej kultúry a tradícií.

Beáta Tamásová/zp

Foto: autorka