Už 25 rokov organizuje Spolok segedínskych Slovákov každý rok aspoň dva pobyty v materskej krajine. V lete spojené s turistikou a poznávaním rôznych kútov Slovenska a v zime s lyžovačkou. Pravda, ak sú optimálne snehové podmienky. Pobyt na Slovensku je pre mnohých nielen možnosťou športovania, ale aj oprášenia si vedomostí zo slovenčiny, ktorú už dávno v každodennom živote nepoužívajú.

Keď sa tento rok 8. januára blížil autobus zo Segedína do Zuberca a prechádzal cez známe lyžiarske strediská (napr. Donovaly), ktoré zívali prázdnotou, boli mnohí z nás skeptickí. Nie však mládež. Tá totiž verila internetu – predpovedi počasia, že sneh napadne. A veru tak bolo. Ale nepredbiehajme. Do Zuberca sme prišli v nedeľu a snehu nikde. Predseda spolku Ján Benčik má však vždy po ruke plán B. V pondelok sme sa vybrali do Vysokých Tatier, na Hrebienok, pozrieť si Tatranský ľadový dóm, ktorý každoročne začiatkom zimy pripravia sochári, a návštevníci slovenských veľhôr sa v ňom môžu kochať do sýtosti celú zimu, pretože je chránený chladeným stanom. A veru, je to nádhera.

V pondelok večer nám začal padať sneh a tak sa v utorok začala lyžovačka, ktorá bez väčších úrazov trvala do piatku. Samozrejme sme nevynechali ani Múzeum oravskej dediny. Zuberecký skanzen je krásny v každom ročnom období a človeku sa tají dych, keď si pripomína, ako krásne jednoducho a čisto sa žilo pred dávnymi rokmi.

V sobotu sme sa vybrali nazad na Dolnú zem s tým, že najneskôr v lete sa do našej materskej krajiny vrátime, aby sme spoznali ďalší z jej prekrásnych kútov.

(IH)

Foto: autorka

Ľadový dóm v číslach

Na majstrovskom diele sa podieľalo 22 sochárov a rezbárov z Česka, Slovenska a Nemecka. Pod ich rukami ožilo 1880 blokov ľadu (225ton). Ľadový dóm je aj tento rok umiestnený v kupole o priemere 25 m s najvyšším bodom 10,5 m.