Starneme. Nie, nielen kolektívne ako národnosť, ale aj tak inak – normálne, teda ako menšie skupinky či jednotlivci. Svedčia o tom nielen zábery z našich tradičných podujatí, ale aj fakt, že v našich slovenských kruhoch v Maďarsku už aj také aktivity ako „pomaturitné stretnutia tried“ majú svoju tradíciu.
Koncom mája, v deň (ako inak) Pilíšskej túry prekonalo prvé desaťročie už aj viac než zaujímavé posedenie, pomaturitné stretnutie bývalých žiakov Základnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti a slovenčinárok Strednej odbornej školy J. Bema pre prípravu učiteliek materských škôl. Keďže aj naše „škôlkarky“ sa učili niektoré predmety v slovenčine, bolo logické a múdre umiestniť ich v internáte slovenskej školy, kde žili roky spolu, popoludňajšie silencium a voľný čas trávili zväčša tiež maximálne zblížení a vo vzájomnej symbióze, ktorú si dodnes radi oživujú. Pri nostalgickom spomínaní à la „boli časy, boli“, ako aj na sólové pomaturitné stretnutia jednotlivých ročníkov spomedzi beztak nie príliš početných ex-tried z druhej polovice 70. a prvej polovice 80. rokov minulého storočia, hlavný organizátor týchto každoročných „stretnutí tried“ Zoltán Paksi v pohostinsko-reštauračných priestoroch Pilátovcov v Mlynkoch tentokrát napočítal 46 osôb z 8 vekovo trochu vzdialenejších ročníkov.
(-l)
Foto: Imrich Fuhl
