V Čemeri sú slovenské bály povestné. Vzhľadom na udalosti, ktoré sa diali v ostaných rokoch, si mnohí len povzdychli a túžobne spomínali na tie niekdajšie. V poslednú januárovú sobotu sa však túžby premenili na skutočnosť. Kto dostal pozvánku, zabalil si všelijaké dobroty do batôžka, slávnostne sa vyobliekal a namieril si to do Kultúrneho domu Sándora Petőfiho na Slovenský bál.

Dalo sa už vopred vedieť, že počas kultúrneho programu obsadí javisko Folklórny spolok Furmička. Hneď pri vstupe do kultúrneho domu každého ponúkli na privítanie pohárom perlivého vína. Úlohy hostiteľky sa zhostila členka Slovenskej samosprávy v Čemeri Erika Hantosová. Ten, kto túžil vyhrať jednu či viac hodnotných cien, si mohol kúpiť tombolu a dať tak šancu Fortune, aby stála pri ňom. Výstava výhier zaberala riadny kus javiska, pred ktorým už neúnavne vyhrávala folklórna muzika Čibaj banda pod vedením primáša Zoltána Berényiho. Nevedno, koľko pesničiek tvorí repertoár skupiny, ale že hrali jeden a pol hodiny bez prestávky, to je isté. Keď začal program, tak hrali ďalej, tanečníkom do tanca. Nečudo, že sa na hudobníkov vedúca Furmičky a zároveň predsedníčka Slovenskej samosprávy v Čemeri Alžbeta Szabová sladko usmievala, keď ich predstavovala. Takú muziku si veru radno predchádzať, hoci aj pozvania na vystúpenia odmietať, ak rozpočet tej-ktorej akcie nedovoľuje zaplatiť muziku. Prezradila, že ak by mali vyhovieť pozvaniu na vystúpenie bez Čibaj bandy, tak radšej oželejú slávu, takí sú dobrí kamaráti!

Koľkých dôležitých kamarátov má folklórna skupina Furmička, to sa ukázalo pri predstavovaní oficiálnych hostí, ktorých bolo neúrekom nielen zo samotnej veľkoobce Čemer, ale aj z okolitých dedín. Všetci sa náramne tešili na zábavu, ktorú im poskytlo vystúpenie súboru od temer najmenších po najstarších. Žiaci nižšieho stupňa základnej školy sú členmi súboru od materskej školy a svojím vystúpením uchvátili obecenstvo. 11 párov, ktoré tvorilo 11 chlapcov a 12 dievčat, predviedlo miestne tance so všetkým, čo k nim patrí. Robili náladu ako na naozajstnej zábave, pokrikovali, výskali, objednávali si muziku ako to od „veľkých“, či skôr dospelých, odkukali. Pred nastúpením členov Malej Furmičky na javisko A. Szabová obecenstvu prezradila, že niektoré kroje dievčatká zdedili po svojich starých, ba aj prastarých mamách. Boli starostlivo uložené a zabalené v hodvábnych papieroch v skriniach a almarách. Ďalšie prešili v súbore z krojov pre dospelé ženy na detské postavy. Všetky malé slečny sa však v ľudových odevoch s mnohými naškrobenými sukňami patrične niesli. A ešte si to aj užívali! Keď sme sa vypytovali vedúcej detskej skupiny Enikő Horváthovej, odkiaľ vedia tieto malé dievky tak vierohodne výskať do rytmu na správnom mieste, tak sa len pyšne usmiala: „Chceli robiť dobrú atmosféru, tak sme im to dovolili.“ Podarilo sa. Odpozorovali od „veľkých“ ako treba tancovať, aj zabávať sa, nielen také nejaké detské hry, „kolo-kolo-mlynské“... Chlapci sa cifrujúcimi nožičkami mohli ešte pred čemerskými choreografiami zapojiť do detvianskych tancov. Či ich počas zimných prázdnin napájali z Detvy dovážaným ovčím mliekom, na to sme neprišli, ale že nielen s bakuľami vedeli tancovať, ani klobúčiky, ani kabanice nestrácali, to sa musí uznať. Mimochodom, o množstvo fešných detvianskych klobúkov, ktoré mali všetci chlapci aj chlapi na hlavách, sa postarala členka súboru Adriana Magyarová Paróczaiová. Na záver galaprogramu sa súbor prezentoval ďalšou novinkou, rusínskym tancom Ivánku. Nečudo, že nadšené obecenstvo nechcelo prestať s potleskom a ováciami. Pritom všetci vedeli, že v tanci sa bude pokračovať do rána, len už na hudbu Štefana Luštika zo Sarvaša a za účasti všetkých v sále.

E. Trenková

Foto: autorka