Obec Banka (Bánk) opäť hostila najväčšiu folklórnu slávnosť Slovákov v Maďarsku. Slovenská národnostná lokalita v Novohradskej župe má síce rozlohu len 900 hektárov, ale disponuje prírodným javiskom na jazere, na ktorom počas leta organizujú sériu programov s názvom Banské leto. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj folklór.
Medzi Slovákmi v Maďarsku ide o udalosť roka a záujem prejavujú aj príslušníci väčšinového národa. Poslednú júlovú nedeľu, v deň Medzinárodného dňa priateľstva, vyrazili autobusy hádam z každého Slovákmi obývaného kúta Maďarska, aby si priaznivci tradičnej ľudovej kultúry pozreli program 57. Novohradského národnostného stretnutia (NNS), 27. Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku (CFFSM) a Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu (MNFF). Našťastie, po predpoludňajšom lejaku na podujatie Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ) nepadla ani kvapka.
V areáli bola od rána trma-vrma. Len čo dážď vyhlásil polčas, teda prestali životodarné kvapky padať z neba, aktivisti najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku začali chystať Galériu na plote s názvom Dnes účinkujeme my. Fotografie predsedu Spolku šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov Józsefa Homogu zvečnili momenty z predchádzajúcich ročníkov festivalu. „Mamovke”, ako sa samy nazvali pomocníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Banke, starostlivo pripravovali suroviny na halušky, iní stavali stany, kulisy, skladali LED obrazovku, technici ozvučovali a na javisku skúšali svoje choreografie tanečníci. Každý poznal svoju úlohu a chcel vyťažiť zo dňa maximum.
Spevácka a tanečná kultúra nevychádza z módy
Po hymne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia preplnené hľadisko pozdravila starostka hostiteľskej obce Andrea Tormová. Vo svojom príhovore sa opierala o slová známeho _aďarského tanečníka Ivána Marka. Podľa nich nestačí sa len pozerať na to, kto ako dobre sa krúti a tancuje na javisku, ale treba si všímať myšlienku, city, autentickosť a samého človeka. Keď sa tieto stanú hmatateľnými na pódiu, vtedy môžeme hovoriť o slávnosti. Obecenstvu sa prihovoril aj predseda SNSNŽ a organizátor stretnutia Ferdinand Egyed. Spomenul, že posledných päť rokov v histórii festivalu vôbec nebolo ľahkých, keďže sa bojovalo proti zime, teplu, dažďu i koronavírusu. Podotkol, že je potešiteľné vidieť obnovené sedačky v hľadisku a vyjadril nádej, že v budúcnosti sa vďaka fondom okolie prírodného javiska dožije ďalšieho rozvoja. F. Egyed osobitne privítal parlamentného poslanca Mihálya Ballu, parlamentného hovorcu slovenskej národnosti v Maďarsku Antona Paulika, predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbetu Hollerovú Račkovú, predsedníčku Kultúrneho výboru CSSM Katarínu Szabovú Tóthovú, podpredsedníčku Spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Zuzanu Szabovú, ako aj predsedu Slovenskej národnostnej samosprávy vo Vacove a zakladateľa NNS Júliusa Alta. Zo Slovenska na festival pricestovala spolupracovníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milina Sklabinská. F. Egyed hovoril aj o tom, že organizátori si vytýčili dva ciele. Aby si každá veková kategória užila bohatý program a aby sa naďalej udržiavali pri živote tradície Slovákov v Maďarsku. Tieto by sa dozaista nenaplnili bez pomoci podporovateľov. Nimi boli Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku, Správa fondov Gábora Bethlena, Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy, Obecná a slovenská samospráva v Banke, Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne, spoločnosť Unió Coop, Združenie novohradských a hevešských Slovákov a Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku – Regionálne kultúrne stredisko Veňarec. Prítomných pozdravila aj predsedníčka ZSM a dlhoročná hlavná organizátorka slovenského folklórneho sviatku Ruženka Egyedová Baráneková. „Hovorí sa, že vždy sa oplatí prísť tam, kde nás čakajú dobrí ľudia, pozitívna energia, potešenie, radosť zo stretnutí s kamarátmi a najmä so slovenskou ľudovou piesňou, hudbou a tancom. O tomto všetkom je Banka, preto ju už celé desaťročia máme radi, tešíme sa na ňu a aj takto prejavujeme našu spolupatričnosť a hrdosť na svoje slovenské dedičstvo,“ prízvukovala a zapriala príjemnú zábavu.
Mládež je naše živé posolstvo do budúcnosti
Nasledoval prvý program s názvom Spievankovo. Dlhé roky organizátori uvažovali nad tým, ako zostaviť detský blok, v ktorom by mali možnosť predstaviť sa aj mladé talenty. Napokon z iniciatívy R. Egyedovej Baránekovej sa vlani podarilo dostať pod jednu strechu víťazov celoštátnej súťaže ZSM v speve slovenských ľudových piesní Slovenské spievanky. Tohtoročný program bol zinscenovaný tak, ako keby deti sedeli na hodine hudobnej výchovy. Učiteľkami boli Emese Gimesiová Sokolová a Anna Komjáthiová. V programe vystúpili Kata Maraszinová a dievčenská spevácka skupina z Pišpeku, Petra Ponyikaiová z Veňarca, ktorú na harmonike sprevádzal Pišpečan Bence Bátyi, Spevácke trio Tápió, Luca Erdélyiová z Alkára, Maja Beliczová z Čemera a citarová skupina Malé škovránky z Čabačúdu. Záverečná pieseň Po nábreží koník beží bola adresovaná každému, kto sa pričinil, aby medzi Slovákmi v Maďarsku jestvovali detskí a mladí muzikanti.
Ži pre tanec alebo tancuj pre život
Druhý program Tanečné spomienky sa niesol v znamení vzdania pocty vlani zosnulej choreografke a učiteľke tanca Eve Szilágyiovej Šubovej. Režisérmi boli jej dve umelecky nadané deti Kata a Zsolt Szilágyiovci. Choreografie E. Szilágyiovej Šubovej na javisku ožili v podaní Folklórneho spolku Furmička z Čemera, Zeleného venca z Ečera, Rozmarínu z Veňarca, Tanečnej skupiny Panónia z Malej Tarče, Pávieho krúžku z Kerepeša, Slovenskej folklórnej skupiny Lipa z Budapešti a Dúhy z Malého Kereša. Folkloristov sprevádzali Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu a Csibaj banda z Jače. Spoločný záverečný tanec ocenilo obecenstvo nepretržitým aplauzom. „Evka zanechala po sebe krásne a hlboké tanečné stopy, na ktoré sa nezabúda. Našli si svoje miesto v našich srdciach. Je pekné vidieť, že jej deti pokračujú ďalej v odovzdávaní tohto dedičstva,“ povedala na záver R. Egyedová Baráneková.
Slovenské ľudové piesne a tance – vzácne dedičstvo po našich predkoch
Na festivaly v Banke organizátori každoročne pozývajú aj jubilujúce folklórne telesá ako prejav hlbokej úcty a vďaky za dlhoročnú činnosť. V treťom programovom bloku Jubilanti moderátorka Monika Szabová najprv predstavila Folklórny súbor a spevácku skupinu Veľká Bukovinka z Répášskej Huty. Tanečná zložka vznikla v roku 1953. Jej členmi sú dnes stredoškoláci i vysokoškoláci, vnúčatá vtedajších zakladateľov. Skupina pravidelne vystupuje na slávnostiach v Maďarsku i na Slovensku, ale bola už aj v Česku, Poľsku a Nemecku. V repertoári súboru sú väčšinou miestne slovenské tance. Choreografiu tancov z Répášskej Huty zostavil Štefan Kocák. Vedúcou folklórneho súboru je Csilla Petőfiová, ktorá vychovala už viac generácií tanečníkov, spevácku zložku vedie Judita Molnárová Mátraiová. Ďalším jubilantom na banskom prírodnom javisku bola v roku 1978 založená Tanečná skupina Dúha z Malého Kereša. Za 45 rokov svojho fungovania vystúpila nielen na maďarskej pôde a na Slovensku, ale aj v Srbsku, Grécku, Poľsku, Rumunsku, Holandsku a Belgicku. Za svoju dlhoročnú, nesmierne bohatú činnosť na vysokej umeleckej úrovni získala Dúha viaceré ocenenia a vyznamenania. V repertoári má prevažne slovenské tance z rôznych regiónov. Vedúcou je Marta Balážová Marková a choreografom Zsolt Széplaky. Jubilujúcim súborom zmesou slovensko-maďarských ľudových piesní zablahoželala Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu, ktorá tiež zožala obrovský potlesk.
Obrázky zo svadby
Posledným programom pestrého dňa bol záverečný galaprogram MNFF s názvom Obrazy zo svadby. Režíroval ho Jaroslav Černák. Po úvodnej znelke sa obecenstvu prihovorila R. Egyedová Baráneková. Spomenula, že medzinárodný festival organizujú dve krajiny, Slovensko a Maďarsko, presnejšie dve príbuzné župy týchto štátov. „Sme jediní v strednej Európe, ktorí majú takýto festival. Onedlho uvidíte medzinárodnú svadbu. Každá bude prebiehať podľa zvykov daného národa. Na javisko prídu prekrásne mladuchy z Turecka, Španielska, Slovenska, ale aj z Maďarska. Nie náhodou sme usporiadali výstavu svadobných koláčov, radostníkov, ktoré upiekli a ozdobili členovia slovenských samospráv z Novohradu. Na konci si na nich môžete aj pochutnať. Predtým, ako sa začne program, privítajte Tanečný súbor Nógrád zo Šalgótarjánu, ktorý zatancuje svoj premiérový tanec z povodia Galgy a z okolia Tápió. Sprevádza ho Ľudová hudba Dűvő,” dodala predsedníčka ZSM. Po tomto vystúpení sa začal záverečný galaprogram Obrázky zo svadby. MNFF moderoval Ferdinand Egyed ml., ktorý hľadal pravú definíciu na slovo „láska”.„Jeden druh lásky je ten, ktorý cítime k rodine, dobrým kamarátom, či priateľom. A ten druhý druh lásky je určený iba pre jedinú osobu, pre tú, ktorá vás dokáže rozveseliť v každej chvíli. Keď ste pri nej, tak na všetky problémy zabúdate a ste ten najšťastnejší človek pod slnkom. Míľnikom na ceste lásky sú zásnuby, keďže tie boli v minulosti prvým krokom k príprave svadby. Zásnuby pochádzajú z latinského slova nupta, čo znamená núkať, rukoviny, záručiny, oddávanie. Ich podstatou bolo verejné, obradné potvrdenie uzavretia dohody o manželstve za účasti rodín budúcich manželov. Vykonávalo sa podľa zaužívaných zvyklostí, s darovaním rôznych darov ako prsteň, koláč, jablko, svadobná košeľa pre ženícha, či svadobné topánky pre nevestu. Po zásnubách zvyčajne nasledoval sobáš a svadobný obrad s poriadnou hostinou.” Ečerskú svadbu krásne na javisku stvárnil Folklórny spolok Zelený veniec z Ečera. Po ňom nasledoval súbor zo španielskeho ostrova Malorka, ktorý leží v Stredozemnom mori. Ďalší účinkujúci prišiel z hlavného mesta Turecka, z Ankary. Posledný vystupujúci bol Folklórny súbor Partizán z Banskej Bystrice, ktorý nádherne stvárnil svadobnú zábavu na Horehroní. „Partizán nás prenesie v čase a vtiahne nás na svadbu do Telgártu, ktorý je najvyššie položenou horehronskou obcou, rozprestierajúcou sa na južných svahoch Kráľovej hole,” uviedol moderátor. Moderátor programu F. Egyed ml. sa vzápätí stal kontrášom Ľudovej hudby Partizán. Nuž aj takto si pomáhajú folkloristi, veď Svrčkovcom cimbal zas požičali Slováci.
Finále záverečného galaprogramu 27. MNFF patrilo poďakovaniam, odovzdávaniu kvetov, krásneho keramického darčeka a svadobných koláčov. Takýto darček sa určite nedá nikde kúpiť a účastníkom festivalu bude dlho pripomínať pohostinný a srdečný Novohrad.
Atila Rusnák
Foto: autor, Imrich Fuhl