Logo

Zomrel Imrich Kružliak

NekrIKruzliak-01b

(8. 12. 1914 – 1. 2. 2019)

Po dlhej chorobe 1. februára 2019 v ranných hodinách v bavorskom meste Unterhaching zomrel doyen slovenského exilu, publicista, historik, prekladateľ a básnik katolíckej moderny Imrich Kružliak. Narodil sa 8. decembra 1914 v Detve. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval slavistiku, dejiny a sociológiu a v roku 1940 získal doktorát (PhD.).

V mladosti patril na Slovensku k aktívnym lídrom katolíckych študentov. V rokoch 1940 – 1943 bol vedúcim Úradu slovenskej tlače, potom redaktorom periodík Bojovník a Národné noviny.

Po druhej svetovej vojne sa angažoval v Demokratickej strane a výrazne prispel k jej víťazstvu nad KSS v roku 1946. V roku 1949 emigroval zo Slovenska pred komunistickým totalitným režimom a usadil sa v Nemecku. V bavorskom Mníchove niekoľko desaťročí viedol kultúrnu redakciu rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Patril k publikačne a literárne mimoriadne plodným autorom vrátane viacerých knižných diel.

Imro Kružliak sa dlhodobo zasadzoval za vytvorenie samostatnej demokratickej Slovenskej republiky a po jej vzniku 1. januára 1993 bol externým poradcom prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. V rokoch 1992 – 1995 bol členom predsedníctva Matice slovenskej. V tomto roku mu bolo udelené štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Od pádu železnej opony žil striedavo v Bratislave a Mníchove. Dožil sa 104 rokov.

Z hľadiska Slovákov v Maďarsku zohral významnú rolu pri organizovaní Konferencie slovenských spisovateľov a umelcov žijúcich v zahraničí. Bola to prvá akcia podobného rozsahu, ktorá mala ambíciu dostať v rovnakom čase pod jednu strechu slovenských umelcov zo zahraničia a zo Slovenska. Okrem Slovenska prišli na konferenciu z deviatich európskych i zámorských krajín.

Organizovať takéto významné podujatie v Budapešti naša Literárna sekcia mohla len spolu s predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov žijúcich v zahraničí Imrichom Kružliakom. My sme poznali tunajšie podmienky, a on poznal údaje zahraničných slovenských organizácií. On bol aj iniciátorom tejto konferencie, poskytol nám mená aj adresy, a my sme to aj s jeho pomocou úspešne zorganizovali. Konferenciu priateľsky pozdravil aj prezident MR Árpád Göncz, delegácie konferencie navštívili aj rôzne štátne organizácie, a prijala nás aj predsedníčka Zväzu maďarských spisovateľov Anna Jókaiová. Bola to úspešná konferencia, ktorej – prirodzene – predchádzala zložitá organizačná práca a bohatá korešpondencia medzi Unterhachingom a Budapešťou. Celá táto korešpondencia, list pána Árpáda Göncza s listami ďalších významných osobností, novinové články súvisiace s touto našou konferenciou mám vo fascikli uloženom na knižnej poličke. Všetko mi to pripomína môjho dobrého, svojej slovenskej reči, kultúre, svojmu národu verného priateľa: Imricha Kružliaka. Hovorí sa, že definitívne umrie iba ten, na koho sa už nik nepamätá. V tomto zmysle Imro od nás len odišiel, ale ďalej žije – v srdciach dobrých ľudí a svojich priateľov.

Gregor Papuček

Foto: internet