Patrón otorinolaryngolóv (ušných, nosných a krčných lekárov), muzikantov na dychové nástroje, obchodníkov s vlnou, krajčírov, obuvníkov, klobučníkov, tkáčov, garbiarov, pekárov, mlynárov, murárov, štukatérov, kamenárov, výrobcov mydla, voskárov, nočných strážcov a domácich zvierat, svätý Blažej, sa narodil v 2. polovici 3. storočia vo vtedajšom Arménsku, v meste Sebast (dnes Sivas v Turecku), kde aj zomrel okolo roku 316.

Jeho život bol opísaný veľmi neskoro po jeho smrti a to skôr formou legendy, fakty teda nie sú zaručené. Podľa nej bol Blažej nielen biskupom v Sebaste, ale aj lekárom. Spoluvládcovia cisára Konštantína, ktorý dal kresťanom slobodu, nariadenie nerešpektovali a prenasledovali kresťanov. Kvôli tomu sa aj biskup Blažej utiahol do skalnej jaskyne. Legenda hovorí, že keď poľovníci usporiadali lov, zvieratá utekali jedným smerom, a to práve k jaskyni biskupa Blažeja, ktorý tam žil ako pustovník. Jedinou spoločnosťou mu boli zvieratá. Poľovníci ho takto objavili a udali. Vladár vydal rozkaz, aby ho priviedli pred súd. Námestník Agrikolas ho vyzval, aby obetoval modlám. Keď to nespravil, sudca ho dal priviazať k stĺpu a bičovať. Potom ho odvliekli do väzenia a v r. 316 odsúdili na smrť.

Nezaručená povesť rozpráva, že jedna vdova s plačom priniesla k Blažejovi svoje dieťa, ktorému zostala trčať v hrdle rybia kosť, a prosila ho o pomoc. Blažej sa vrúcne pomodlil, požehnal dieťa a chlapec sa uzdravil. Po jeho smrti sa tiež diali zázraky uzdravenia. Vyvinula s tradícia, že na sviatok sv. Blažeja (3. februára) sa udeľuje požehnanie hrdla. Sv. Blažej patril medzi štrnástich pomocníkov v núdzi. Je veľmi uctievaný. Len v samotnom Ríme je päť kostolov zasvätených práve jemu.

Zdroj: Životopisy svätých