Dvojjazyčnou bohoslužbou v kostole evanjelického zboru XVIII. obvodu Budapešti sa začal Slovenský deň, ktorý usporiadala tamojšia slovenská národnostná samospráva. Slovo Božie po maďarsky hlásal András Korányi a po slovensky Hilda Gulácsiová Fabuľová.

Po bohoslužbe si účastníci podujatia mohli vypočuť prednášku Anny Kováčovejo podmienkach vzniku a prínose Prvej kuchárskej knihy v slovenskej reči z roku 1870, ktorú napísal peštiansky majster kuchár a národovec Ján Babilon. Poukázala aj na to, že pri príležitosti 150. výročia zrodu tejto nenahraditeľnej publikácie slovenský volený zbor VI. obvodu Budapešti vydal útlu knižočku s výberom niekoľkých desiatok receptov.

Slovo Božie a Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena

Evanjelický farár András Korányi sa utiekal k Bohu o vyslyšanie modlitieb veriacich v záujme mieru a vyslovil vďaku za pozitívne zmeny, ktoré v ostatných rokoch nastali v maďarsko-slovenských a slovensko-maďarských vzťahoch. Úspešná bratská a srdečná komunikácia prebieha aj medzi evanjelickými cirkvami oboch krajín. Nikomu nebránia prehovoriť po slovensky v Maďarsku, či po maďarsky na Slovensku. Evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová poďakovala Bohu, že k nám zoslal svojho jednorodeného syna, priniesol nám kráľovstvo Božie a tak krajší a lepší život na zemi. Brat András sa poďakoval slovenskej farárke, že obdarila evanjelických veriacich Pestlőrincu zážitkom, ktorý sa im ušiel po prvýkrát v histórii kostola na Kossuthovom námestí. Zároveň vyslovil nádej, že nie naposledy.

Slovenského dňa v evanjelickom kostole sa na pozvanie evanjelického zboru zúčastnil aj farár z Cinkoty István Vető. Krásnym listom pozdravil podujatie evanjelický duchovný z Maglódu Mihály Németh.

Vzápätí sa kostolom rozozvučal spev členov Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, v ktorého podaní odznelo deväť skladieb pre zmiešaný zbor pod taktovkou zbormajstra Ádáma Balázsa Galambosa. Sólo spievali Mária Libayová, Orsolya Ambrusová, Ján Horváth a László Pálinkás. Na elektrofonickom klavíri zbor sprevádzal János Bacsi. Po koncerte Ozveny sa hosťom podujatia prihovoril predseda slovenského voleného zboru.

Poklad gastronomickej osvety

Peter Bakoš, ktorý je tiež členom speváckeho zboru, hovoril o dielach, ktoré odzneli a predstavil sólistov súboru. Hneď aj uviedol prednášku Anny Kováčovej o jedinečnej kuchárskej knihe slovenského národa. V tom čase kuchárske knihy vydávali v krajinách, kde už bola kulinárska tradícia – vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku a neboli to recepty ľudovej či národnej kuchyne, aj keď v 19. storočí v nej najtypickejšie boli tiež zastúpené.

Podnikavý peštiansky kuchársky majster slovenskej národnosti, vlastenec, národovec Ján Babilon napísal, zostavil a vydal publikáciu s názvom Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči – „k velikému osohu nie len pre domácu potrebu, ale aj pre hospodárstvo,“ obsahujúcu tie najjednoduchšie, ako i najvyberanejšie jedlá pre každodenné i mimoriadne skvelé hody. Ján Babilon, vážený mešťan Budapešti, ktorý kuchárske remeslo pokladal za umenie, pochádzal z Gemera, z mnohodetnej rodiny a pretĺkal sa životom ako sirota. V Pešti sa vypracoval na majiteľa reštaurácie, kde sa varili slovenské jedlá a kde sa schádzali popredné osobnosti slovenskej kultúry. V úvode svojej kuchárky Ján Babilon píše, že dielo takéhoto druhu a rozsahu (vtedy malo 500 strán) mali v Európe len veľké národy, preto ako dobrý vlastenec a národovec, po dvadsaťročnej usilovnej robote vydáva dielo, ktorým Slováci – hoci do počtu malý národ – s ostatnými rovno kráčať budú. Prvé vydanie uzrelo svetlo sveta v roku 1870. Ako povedala kultúrna historička Anna Kováčová, zaslúžila sa oň Prvá uhorsko-slovenská účastinná kníhtlačiareň a vydavateľstvo v Budapešti Minerva. Pre veľký úspech vyšlo v roku 1894 druhé rozšírené a opravené vydanie dvojdielnej knihy receptov s 1500 stranami. V krátkej dobe bola vydaná vlastným nákladom autora v tlačiarni Kolomana Rózsu a jeho manželky ešte raz a potom sa na viac ako 80 rokov na tento gastronomický osvetový skvost, vytvorený majstrom kuchárskeho umenia, zabudlo. Knihu opäť vydalo v roku 1989 vydavateľstvo Tatran. V roku 2020, pri príležitosti 150. výročia vydania prvej kuchárky v slovenskej reči, Terezínska slovenská samospráva zostavila útlu publikáciu vybraných Babilonových receptov. Aj na ňu poukázala Anna Kováčová, pričom podrobne hovorila nielen o knihách, ale priblížila poslucháčom aj dobu, keď v Pešťbudíne býval veľký počet Slovákov.

„Prvá kuchárska kniha s 1500 receptami v slovenskej reči, vydaná v Budapešti v roku 1870, má vecne rozčlenené recepty na polievky, mäso, prívarky, kompóty, múčniky, nápoje, veľké hostiny, bankety pre 500 ľudí, rôzne slávnostné príležitosti, zaváranie. Návody sú použiteľné aj dnes. Osobitné miesto venuje majster kuchár bylinkám ako voňavému koreniu, ktoré si môžeme sami vypestovať alebo nazbierať v prírode,“ povedala. Majster varenia dáva návod na pestovanie šampiňónov „každému pri jeho dome“. V úvode Babilon píše: „Táto kniha má vytýčený vznešený cieľ a pretože slovenský národ takú knihu dosiaľ nevidel, dalo veľa práce knihu nielen spísať tak, aby nezostala v pozadí za nemeckými kuchárskymi knihami, ale aby bola každému aj zrozumiteľná. Keby už aká – taká malá slovenská kuchárska kniha vyšla, bolo by mi bývalo ľahšie zhotoviť ju, lebo by som už bol našiel všelijaké kuchárske výrazy, či pre práce, či pre jedlá. Ak dakto druhý za mnou s takýmto podujatím vystúpi, ten bude mať skrze moju prvú knihu akoby chodník k cieľu, lebo je ľahšie už dačo hotové premeniť, nežli pôvodne napísať, o čom ešte nik nevedel.“

Babilon dáva rady, ako treba ekonomicky zhodnotiť úrodu takto: „Naše horné kraje veľa ovociny rodia, či by nebol väčší osoh, keby sa ovocie zaváralo a tak predávalo – čo tuná v Pešti veľké peniaze donáša. Keď sa surové zváža, mnoho sa z neho pokazí a osoh je pri tom všetkom malý. Kto chce ovocie zavárať, ten sa to z povetria nenaučí, z kuchárskej knihy áno.“

Zaujímavá je Babilonova charakteristika slovenských žien a dievčat v 19. storočí, o ktorých píše, že Slovenky (mestské ženy) radšej čítajú romány, noviny, hrajú na „klavieri“, venujú sa spoločenskej činnosti, len nie a nie vziať varechu do ruky a krútiť sa okolo sporáka. To prenechávajú slúžkam. Mimochodom, aj tie boli neraz Slovenky, len z obcí a mestečiek mimo hlavného mesta.

Tejto jedinečnej knihe, ktorá mala veľký úspech, sa oplatí venovať pozornosť, pretože bola unikátna vo svojej dobe, a dnes je jedinečná svojim jazykom i obsahom. Nadväzuje na dobré tradície ľudovýchovnej literatúry z predštúrovských čias. Presvedčiť sa o tom môže ktokoľvek, kto si nájde na internete v Zlatom fonde Prvú kuchársku knihu v slovenskej reči. Babilonova kniha je ľudovou kuchárkou, aj keď má recepty na bankety, radí, ako variť chorým s diétou, ba aj vegetariánom. Dokonca v kuchárke peštianskeho mešťana dostanete návod, ako si po domácky vyrobíte dnes známu instantnú polievku, ktorú si môžete zobrať so sebou hoci aj na cesty do sveta. V hostinci, kde nevedno akú váru podávajú, si len horúcu vodu vypýtate, v tej svoj V hostinci, kde nevedno akú váru podávajú, si len horúcu vodu vypýtate, v tej svoj „rôsol ako orech veľký“ rozpustíte a máte zaručene dokonalú, lahodnú polievku podľa svojej chuti.

Hostí Slovenského dňa slovenský volený zbor ponúkol mimoriadne chutnou slovenskou kapustnicou a vynikajúcimi závinmi v hostinci Baross.

Erika Trenková

Foto: autorka