Na prelome októbra a novembra si veriaci pripomínajú tri sviatky. Protestanské cirkvi, v rámci nich aj evanjelická cirkev a. v., posledný októbrový deň oslavujú Pamiatku reformácie. Proces reformácie stredovekej cirkvi sa začal 31. októbra 1517, keď augustiánsky mních, nemecký teológ, kazateľ, reformátor a zakladateľ protestantizmu Martin Luther vyvesil na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti predávaniu odpustkov. Podstatou reformácie bol od jej začiatku návrat k Božiemu slovu, náprava chýb a očistenie Cirkvi.

Pre evanjelikov Sviatok reformácie nie je len spomienkou na historické udalosti, ale ide o proces, počas ktorého si má jednotlivec aj spoločnosť uvedomiť, či žije podľa prikázaní, má naprávať chyby a usilovať sa navrátiť na správnu cestu k Božiemu slovu. Na Deň reformácie sa v evanjelických kostoloch konávajú slávnostné služby Božie a číta sa Pastiersky list Zboru biskupov evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Nasledujúci deň, 1. november, je v rímskokatolíckej cirkvi prikázaný Sviatok všetkých svätých. Prvýkrát sa oslavoval v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkým svätým. Pápež Gregor IV. o sto rokov neskôr rozšíril tento sviatok na celú Cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári, alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých.

Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaný Dušičky. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Pamiatke zosnulých patrí v kalendári druhý november. V rímskokatolíckej cirkvi je to deň, keď sa veriaci modlia za duše v očistci. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril po celej západnej Cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.

Ľudia v tento deň intenzívnejšie myslia na svojich blízkych, priateľov, kolegov, s ktorými sa museli navždy rozlúčiť. Navštevujú cintoríny, upravujú a čistia hroby, kladú na ne kvety, vence, kahančeky... Neraz sa na miestach posledného odpočinku zíde celá rodina. Mnohí sa však na cintoríny nedostanú, ale na svojich zosnulých nezabúdajú. Starší i mladí spomínajú na to, čo pre nich znamenali a možno povedia i to, čo počas ich života nestihli, nepokladali za dôležité, alebo im to jednoducho nezišlo na um. V duchu, ale snáď aj nahlas vyrieknu slová vďaky za ich láskavosť, obetavosť, starostlivosť, pripomínajú si spoločne prežité chvíle, nezabudnuteľné zážitky.

vzs

Foto: internet