Predposledné riadne zasadnutie Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) v tomto roku sa konalo v zasadačke sídla nášho najvyššieho voleného zboru na Fadruszovej ulici v Budapešti 27. septembra. Výnimočné bolo tým, že naň po prvýkrát zavítala delegácia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) na čele so zamestnankyňou úradu zodpovednou za spracovanie dotácií o. i. krajanom v Maďarsku Idou Deszkásovou a Milinou Sklabinskou zo strategicko-politického odboru ÚSŽZ zameriavajúcou sa na dolnozemskú krajanskú problematiku.

Pred začatím oficiálneho programu predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková informovala o smutnej udalosti, keďže začiatkom septembra nás náhle opustil bývalý dlhoročný predseda CSSM Ján Fuzik. V spomienkovom prejave pripomenula zásluhy prvého slovenského národnostného hovorcu i predsedu parlamentného Výboru pre národnosti v Maďarsku na čele našej Slovače. Poslanci venovali jeho pamiatke minútu ticha.

Za svoju neúčasť sa vopred ospravedlnilo päť poslancov, VZ teda bolo uznášaniaschopné a schválilo návrh programu rokovania. Jeho prvým bodom bola správa parlamentného hovorcu slovenskej národnosti Antona Paulika o činnosti parlamentného Výboru pre národnosti v Maďarsku. Hoci parlamentný hovorca sa dlhší čas nestretol s poslancami VZ, počas tej doby aj parlament mal trojmesačné prázdniny, takže jeho príhovor bol stručný, avšak prehľadný. Naši čitatelia sú o činnosti výboru a A. Paulika informovaní v pravidelnej rubrike Ľudových novín: Zápisky hovorcu, ktorú nájdete aj na našej webovej stránke. A. Paulik sa, samozrejme, zmienil aj o udalosti, ktorá má nesmierny význam pre budúcnosť našej národnosti: o blížiacom sa sčítaní obyvateľov, na ktorom by bolo žiaduce dosiahnuť aspoň taký počet občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti ako pred jedenástimi rokmi. V tejto súvislosti hovoril o možnosti poskytnutia pomoci pri elektronickom vyplnení dotazníka v prípade záujmu. Rezonovala aj otázka výučby národnostných pedagógov, ktorej zabezpečenie je v kompetencii štátu, v súčasnosti však všetky výchovno-vzdelávacie inštitúcie, na ktorých by mala prebiehať výchova slovenských pedagógov, prevádzkuje cirkev, z čoho pramenia komplikácie: napr. viacero ročníkov sa pre nízky počet prihlásených neotvorilo. A. Hollerová Račková informovala o snahe opätovne zaviesť národnostnú pedagogickú výučbu aj na štátnych vysokých školách, aby v beztak ťažkej situácii v tejto oblasti nestáli podobné prekážky pred našimi budúcimi nádejnými pedagógmi.

Zasadanie pokračovalo správou predsedníčky CSSM o aktivitách v uplynulom období a o plnení uznesení VZ CSSM. Svoj vopred písomne rozoslaný referát A. Hollerová Račková doplnila o odvtedy vykonané pracovné záležitosti a odpovedala na otázky poslancov. Vynorila sa téma školy v Bukových vrchoch – v Novej Hute a v Répášskej Hute. Počet detí v nej dokopy nedosahuje sto, pričom hranica, od ktorej sa ju dá financovať z normatívy pre národnostné samosprávy je okolo 130 detí. Z toho vyplýva, že iba z normatívy ju nebude možné financovať a CSSM považuje za dôležité riešiť tento problém. O to viac, že ide o jedinú školu v Bukových vrchoch, kde sa vyučuje slovenčina, a ak by ju pričlenili k niektorej miškoveckej inštitúcii, výučba slovenčiny by zanikla. CSSM sa preto tejto záležitosti bude intenzívne venovať a medzi riešeniami sa uvažuje aj o tom, ako dostať školu do prevádzky miestnej alebo našej celoštátnej samosprávy – v druhom prípade by ale škola zo zákona mala prejsť zmenou z inštitúcie, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet, na dvojjazyčnú. Touto témou sa teda CSSM bude intenzívne zaoberať. Po prijatí správy nasledovala modifikácia rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2022, ktorá obsahuje všetky zmeny, ktoré nastali vďaka získaniu finančných prostriedkov z rôznych dotácií, ktoré bolo treba zabudovať do rozpočtu. Neobsahuje však zatiaľ neznáme výdavky, ktoré pramenia zo zvýšenia režijných nákladov škôl prevádzkovaných CSSM, ako aj zo zvýšenia cien stravy. Podľa predloženého materiálu príjmy a výdavky CSSM a jej inštitúcií na prebiehajúci rok činili 5 310 022 397 forintov. Poslanci modifikáciu jednohlasne schválili.

Poverenie delegáta CSSM v Celoštátnej národnostnej rade pri Ministerstve vnútra bolo nasledujúcim rokovacím bodom. V uplynulom období zastupovala CSSM v grémiu Marta Papučková Glücková. Po konzultácii s ňou predsedníčka CSSM navrhla práve ju, aby pokračovala v načatej práci, čo jednohlasne podporil aj Výchovno-vzdelávací výbor CSSM rovnako, ako prítomní poslanci VZ.

Výchovno-vzdelávací výbor sa podrobne venoval aj správam škôl o školskom roku 2021/2022 vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách prevádzkovaných CSSM, ktorých schválenie tvorilo piaty rokovací bod zasadnutia. Medzi prítomnými nechýbali riaditeľky budapeštianskej a novomestskej slovenskej školy – druhej menovanej aj vo funkcii členky VZ CSSM. „Chcel by som sa poďakovať našim školám, že v uplynulom pandemickom období obstáli. Mali málo času na obsahovú prestavbu alebo nejaké experimenty, museli bojovať s podmienkami,“ povedal na úvod predseda VVV Michal Lásik a navrhol, aby poslanci odhlasovali prijatie predložených správ škôl. Poslankyňa Etelka Rybová v diskusii navrhla, aby sa z týchto materiálov škôl, ktoré sa zo zákona povinne odovzdávajú v maďarčine, v budúcnosti spravilo aspoň resumé aj v slovenčine, aby sa ich dvojjazyčnosť aj takýmto spôsobom prejavila. So súhlasom poslancov VZ napokon rad-radom prijalo správy výchovno-vzdelávacích inštitúcií v Budapešti, Békešskej Čabe, Sarvaši, Slovenskom Komlóši a v Novom Meste pod Šiatrom.

Predposledným rokovacím bodom bola modifikácia dokumentov štipendia pre slovenských národnostných poslucháčov na pedagogických vysokých školách v Maďarsku – konkrétne štatútu, dohody o vykonaní úlohy a výpisu na ďalší školský rok. Zmeny majú prispieť k získaniu lepšieho prehľadu o plnení záväzkov poberateľov štipendia, ktorí sa zaviažu zamestnať sa v slovenskom národnostnom školstve. Poslanci jednohlasne prijali navrhované zmeny i dokument ako celok, ako aj výpis.

Na úvod posledného bodu Rôzne dostala slovo teritorialistka ÚSŽZ Ida Deszkásová, ktorá informovala o dotačnom systéme úradu. „Úrad sa rozhodol pristupovať trochu inak k práci s krajanskými komunitami. Predtým moja práca pozostávala z kontroly vyúčtovania dotácií. Pohľad na vašu prácu mal veľmi malú výpovednú hodnotu. V súčasnosti už mám možnosť pozerať sa na vašu prácu komplexnejšie od prípravy až po koniec, a tak aj ja viem lepšie prinášať informácie úradu o tom, čo potrebujete, čo je pre vás dôležité. Pretože v každej komunite, v každej krajine sú tie potreby a požiadavky iné,“ objasnila na úvod I. Deszkásová a vyzvala členov našej komunity, aby ju s konkrétnymi projektmi a ich detailmi pokojne vyhľadali, veď podporiť kvalitné projekty väčšou sumou je schodnejšia cesta ako každý z nich podporiť menšou. „Máme v pravidlách, že môžeme financovať len takú organizáciu, ktorá má právnu subjektivitu, to znamená, že u vás v Maďarsku vieme podporiť ďalšie organizácie najmä prostredníctvom Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku. […] Snažíme sa medzištátnu zmluvu o podpore národností upraviť tak, aby bola prehľadnejšia, a aby aj ostatné organizácie mohli byť do procesu podpory viac zapojené – v podstate táto aktivita je naplánovaná na jar budúceho roka. Úrad rád privíta všetky vaše názory, podnety, ako to urobiť čo najlepšie práve pre vás.“ I. Deszkásová ďalej vysvetlila, že ÚSŽZ ako jediná inštitúcia na Slovensku, ktorá poskytuje podporu do zahraničia, tiež podlieha prísnej kontrole slovenských úradov a je veľmi ťažké vyhovieť im po formálnej stránke, keď podmienky, účtovníctvo, bankový systém atď. sú v každej krajine diametrálne odlišné a to je dôvod, prečo sú pravidlá často komplikované. Teritorialistka ÚSŽZ pre Maďarsko aj preto ubezpečila prítomných, že úrad sa bude snažiť čím viac zjednodušiť tieto pravidlá, zároveň požiadala všetkých, aby sa na ňu smelo obrátili radšej vopred ako neskôr, veď úrad je pre krajanov a chce ich podporovať.

„Pokiaľ ide o záležitosti vývoja slovenskej komunity v Maďarsku z aspektu strategicko-politického, tie mám na starosti ja,“ povedala ďalšia spolupracovníčka ÚSŽZ Milina Sklabinská. „Okrem toho mám na starosti aj kultúrne podujatia, s viacerými z vás spolupracujem, pripravujeme napr. program k Pamätnému dňu zahraničných Slovákov, v rámci Folklórnych slávností v Detve organizujeme Krajanský dvor a, samozrejme, Krajanskú nedeľu atď. […] Jednou z našich úloh je vytvoriť podmienky, aby ste svoju slovenskú kultúru predstavili aj na Slovensku.“ M. Sklabinská ďalej upozornila na októbrovú (28.-29.) Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, na ktorú sa dalo prihlásiť do 30. septembra. Témou konferencie bude „Implementácia Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie 2022 – 2026“ a podmienkou účasti je zaslanie príspevku na uvedenú tému v rozsahu do 5 normostrán a vyplnenú návratku účastníka.

Po svojich vystúpeniach hostky zo Slovenska ochotne odpovedali na otázky a pripomienky poslancov. Následne ešte predsedníčka CSSM informovala prítomných o budapeštianskom zasadaní Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre záležitosti menšín, na ktorom rezonovali zo strany našej národnosti o. i. požiadavky týkajúce sa kontinuálneho financovania nášho školstva, urýchlenie vydávania učebníc, požiadavka na prepracovanie celého systému vysielania hosťujúcich učiteľov do Maďarska a spôsobu ich zamestnávania na našich školách. Upriamila ďalej pozornosť na blížiace sa sčítanie obyvateľov a na dôležitosť odpovedať aj na nepovinnú otázku týkajúcu sa národnostnej identity. Kto môže, nech na to nabáda aj svojich známych!

(zp)

Foto: Eva Fábiánová