Logo

hiSTORkY – Matica slovenská v Budapešti

22Historky03-01

Vážení čitatelia, nezľaknite sa. Toto tvrdenie nie je sci-fi, ani zázrak, ale o takejto možnosti sa pred poldruha storočím vážne uvažovalo.

O pár dní si pripomenieme 200 rokov od narodenia Jozefa Viktorina, národovca a kňaza, ktorý je pochovaný vo Visegráde. Takmer pätnásť rokov pôsobil na farnostiach dnešnej Budapešti, štyri roky ako kaplán v Kostole sv. Petra v Starom Budíne a desať rokov priamo v centre dnešnej maďarskej stolice, v Kostole sv. Anny na Batthyányovom námestí. Napriek tomu, že cirkevní páni preložili Viktorina do neslovenského prostredia, on v horlivosti za slovenskú vec neochaboval. Práve tu pod budínskym hradom, oproti ešte neexistujúcemu parlamentu prišiel už po druhýkrát s myšlienkou založenia Matice slovenskej. Ako píše historik Hnilica, v roku 1857 po dohode s Jánom Palárikom (vtedy farárom v Kostole sv. Terezy z Avily v peštianskom Terezíne) navrhol Pešť za dočasné sídlo Matice. Dôvody? Žili tu viacerí národovci. Podarilo sa im tu prehovoriť už i riaditeľa polície, ktorý bol naklonený spolok povoliť. Advokát a statkár Alexander Vrchovský (už som ho v Historkách spomínal) ponúkol svoj veľký dom, v ktorom by mohla byť umiestnená knižnica Matice slovenskej. Viktorin argumentoval i tým, že potom by nebolo nijakým problémom premiestniť Maticu na Horniaky. Prihováral sa za Prešporok. Žiaľ, k realizácii plánu založiť Maticu slovenskú pre rôzne ťažkosti a vzájomné nepochopenia medzi slovenskými národovcami(!) v roku 1857 nedošlo. Nevzdával sa. Už nasledujúci rok práve v Budíne po dlhom období slovenskej literárnej suchoty vydal almanach Concordia, ktorý významne prispel k rozvoju slovenského národného povedomia. Napokon v roku 1863 Matica aj Viktorinovou zásluhou vznikla – v Martine.

Takmer 15 rokov výnimočného života a práce v prospech slovenského národa v budúcej uhorskej a dnešnej maďarskej metropole si určite zaslúži pripomenutie Jozefa Viktorina aj v podobe pamätnej tabule.

Jozef Schwarz