Od roku 1870 existoval v Uhorsku výchovno-vzdelávací spolok slovenských katolíkov – Spolok svätého Vojtecha (SSV). Na jeho vzniku majú zásluhy aj známi kňazi Ján Palárik a Jozef Viktorin. Odvtedy nepretržito pôsobí medzi slovenskými veriacimi až do dnešných dní.

Po maďarskej horthyovskej okupácii južného Slovenska stratil Spolok sv. Vojtecha takmer 6 tisíc členov – Slovákov, ktorí sa ocitli na zabratom území. Predstaviteľom cirkvi zostávali dve možnosti: založiť pre slovenských katolíkov v Maďarsku samostatný katolícky spolok, alebo nechať „nesmrteľné duše umierať na duševné suchoty.“ Napokon vyhrala myšlienka samostatného menšinového spolku, ktorú na rokovaniach v Budapešti presadzoval správca SSV J. Pöstényi. Argumentoval, „že SSV má v Maďarsku schválené staré stanovy. Tie domáce úrady nikdy neodvolali a na ich základe by mohol existovať menšinový spolok pre tamojších Slovákov.“ Tak sa aj stalo, ale až po vyše dvoch rokoch! Aktivitami rožňavského biskupa Bubniča, odobrením prímasa Serédiho a organizačnou prácou kňaza Augustína Horáka (neskôr „šéfoval Antifašistickému zväzu Slovanov v Maďarsku“) a mnohých iných ustanovili ho 4. marca 1941. Spolok si dal za cieľ šíriť kresťansko-katolícku kultúru medzi Slovákmi v Maďarsku a nemal slúžiť len slovenským katolíkom získaným po Viedenskej arbitráži. Poskytoval priestor slovenskému slovu aj dovtedajšiemu slovenskému katolíckemu obyvateľstvu Maďarska. Napríklad na Katolíckom zjazde v októbri 1941 v Budapešti veľký obdiv vzbudila krojovaná skupina z Mlynkov. V auguste 1942 sa uskutočnila veľkolepá púť viac ako 1500 Slovákov z celého Maďarska do Máriabesnyő. Začala pred Kostolom sv. Jozefa v Pešti a potom vlakom z Východnej stanice do Gödöllő. Počet členov Spolku sv. Vojtecha v Maďarsku do konca roka 1944 narástol na 10 000. Prechod frontu a návrat predvojnových hraníc ukončil úspešné pôsobenie tamojšieho Spolku.

Jozef Schwarz