Logo

hiSTORkY – Slováci na Dolnej zemi v roku 1928

22Historky13-01

Známy slovenský historik Branislav Varsík sa v júli 1928 zúčastnil ako člen delegácie Zväzu evanjelickej mládeže na táborovej konferencii pri Balatone a navštívil aj Békešskú Čabu a Slovenský Komlóš. Zaujímal sa o postavenie Slovákov desať rokov po vzniku prvého národného štátu Maďarov.

Vo svojich memoároch spomína, že podľa oficiálnej štatistiky z roku 1920 z 10 420 obyvateľov Slovenského Komlóša bolo 9008 zapísaných za Slovákov a z nich 3214 nevedelo (ešte) rozprávať po maďarsky. Delegácia jasne pozorovala odnárodňovanie. Na evanjelickej fare ich privítal farár so smútočným trianonským odznakom (trianoni gyászjelvény) na kabáte. V škole visela mapa „okypteného“ Maďarska v porovnaní s hranicami Uhorska. Na jej hornej strane bol nápis „Maradhat ez így?“ a na dolnej odpoveď: „Nem, nem soha!“. Zhromaždenie ukončil spevák iredentistickou piesňou o hraniciach, ktoré musia padnúť. A vtedy v tejto čisto slovenskej obci na obchodoch a uliciach neboli nijaké slovenské nápisy.

Podobne to bolo v Čabe. Aj tamojší Slováci sa pomerne dobre pridŕžali svojej slovenčiny. Pri sčítaní v roku 1920 zo 46 633 obyvateľov sa za Slovákov prihlásilo 24 710. Pritom za okupácie Čaby Rumunmi roku 1919 bolo medzi Čabänmi hnutie za pripojenie k Rumunsku, mali aj svojho poslanca J. Hrabovského v rumunskom parlamente, za čo boli po návrate maďarského panstva Slováci prenasledovaní. Preto ešte aj v roku 1928 boli zahriaknutí a nemali nijaké slovenské školy a ani slovenskú tlač okrem kalendára. Delegáti navštívili šesťdesiatdeväťročného pána farára a seniora Dr. Ľudovíta Ž. Szeberényiho. Potom sa zúčastnili vo veľkom kostole na nedeľných slovenských bohoslužbách, ktoré sa odbavovali starým tradičným spôsobom. Farár kázal v reči Kralickej biblie a spievalo sa z tradičného Tranoscia.

Aj tak bolo...

Jozef Schwarz