Začínam tým, čím som predchádzajúce svoje zápisky dokončil. Ako som to vtedy avizoval, pri dvoch návrhoch modifikácií zákonov v mene národnostného výboru som prehovoril ja. V oboch prípadoch som sa sústredil na tie právne predpisy, ktoré sa týkajú hlavne používania osobných mien na oficiálnych dokumentoch. Poukázal som na to, že právne pozadie používania našich mien v národnostnom jazyku je v podstate v poriadku.
Za posledné roky sa nám podarilo dosiahnuť v tejto oblasti značný pokrok. Avšak záujem o uvádzanie osobných mien v slovenskom jazyku na dokladoch nestúpa. A to predovšetkým preto, lebo na úradoch ani úradníci nemajú dostatočné informácie o takejto možnosti. A pritom, práve oni by mali informovať občanov o postupe, ako si môžu buď vybrať slovenské krstné meno pre svojho potomka, alebo o možnosti uvádzania priezviska a krstného mena aj po slovensky na svojich osobných dokladoch. V tejto oblasti asi aj my, predstavitelia jednotlivých národností, musíme vyvíjať väčšiu aktivitu.
O tom, čo som povedal pred plénom, informovala aj Maďarská tlačová agentúra, čo znamená, že táto téma by mohla rezonovať aj v našich kruhoch. Celý môj príhovor, ako vždy, si môžete prečítať, ale aj vypočuť na internetovej stránke parlamentu v archíve na tejto adrese: https://www.parlament.hu/web/guest/videoarchivum?p_p_id=hu_parlament_cms_pair_portlet_PairProxy_INSTANCE_9xd2Wc9jP4z8&p_p_life.
Počas plenárnych zasadnutí parlamentu aj Výbor národností v Maďarsku zasadal za posledné dva týždne dvakrát. Na prvom rokovaní sme prebrali tri návrhy zákonov, o ktorých som písal minule, ale do druhého čítania už sme nemali čo dodať k tomu, čo som povedal vo všeobecnej rozprave. Na druhom zasadnutí výboru sme prešli dva nové návrhy zákonov, pri ktorých som nedostal novú úlohu.
Medzičasom druhýkrát v tomto roku zasadala aj Maďarsko-slovenská zmiešaná komisia pre menšinové otázky, ktorá svoje predchádzajúce zasadnutie koncom októbra dokončila bez podpísania zápisnice. Na terajšom zasadnutí sme prešli tie body návrhu zápisnice, v ktorých sme minule nedokázali dosiahnuť konsenzus. Ide tu predovšetkým o platnosť či neplatnosť tzv. Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne značne obmedzili občianske práva členov maďarskej komunity žijúcej na Slovensku. V súčasnosti pre tieto niekdajšie obmedzenia vznikajú majetkovoprávne problémy medzi štátom a dedičmi vtedajších majiteľov pozemkov, skonfiškovaných na základe týchto dekrétov. Dodal by som k tomu, že táto otázka, či už otvorene a priamo, alebo v pozadí rokovaní zmiešanej komisie bola prítomná počas celej jej existencie. Dohoda sa nenašla od roku 2000, teda od vzniku tohto fóra. A ani teraz to nevyzerá veľmi sľubne.
Začiatkom novembra, aj vzhľadom na sviatky všetkých svätých a pamiatky zosnulých bolo menej programov. Aj keď sa konali, tak iba v obmedzenom kruhu, obyčajne v rámci jednotlivých obcí, menších komunít, bez pozvania hostí zvonka. Takže som mal možnosť navštíviť hroby svojich rodičov, starých rodičov a iných členov užšej, či aj širšej rodiny. Pochmúrne počasie v tieto dni presne odzrkadlilo náladu návštevníkov cintorínov. Ale patrí k veci, že naši zosnulí si zaslúžia takéto spomienkové návštevy. Aj vtedy, ak ich hroby vyhľadávame aj inokedy, častejšie. Veď kým si ich pripomíname, žijú s nami, aj keď ich fyzicky už nevidíme, necítime. A takto to má byť.
Anton Paulik