Logo

Editoriál: Jasný cieľ

Edi11-01b

Počas našej cesty životom si postupne vytyčujeme rôzne ciele. Tie môžu byť menšie, ako napríklad prekonať zlý deň, ale aj väčšie, ako napríklad absolvovať univerzitu alebo sa zamestnať vo svojom odbore v dobrom kolektíve.

Podobne aj naša komunita má svoje vyslovené a nevyslovené ciele, na dosiahnutí ktorých sa podieľajú všetci jej členovia. Neustále sa stretávať a rozprávať o svojich aktivitách je jedným z takýchto cieľov. Podobným je aj účasť na medzinárodných podujatiach, kde môžeme šíriť dobré meno svojej komunity. Tento týždeň sa za to môžeme poďakovať Čorvášanom a Gerendášanom, ktorí na medzinárodnom klobásovom festivale v Sládkovičove získali pekné umiestnenia. Ale aj úspešným sarvašským mladým hádzanárom či komlóšskym školákom, ktorí si rozšírili vedomosti z oblasti astronómie.

Väčším cieľom by som nazvala prevzatie inštitúcie slovenskou samosprávou v záujme zachovania jej slovenského rázu. V tomto roku to budú až dve samosprávy, ktoré sa na tento čin podujali. O tardošskej slovenskej samospráve a jej snahe získať prevádzku a pripojenie tamojšej školy k tatabánskej základnej škole, ste už mohli čítať v niektorom z predošlých čísiel nášho týždenníka, teraz o tom rokoval aj župný slovenský zbor. Tento týždeň vám predstavíme snahu – a dúfame, čoskoro naplnený cieľ – Slovenskej samosprávy v Dabaši – Šáre o prevzatie materskej školy. Účasť našich divadelných súborov na národnostnom festivale prináša dobrý chýr pre celú našu komunitu.

S jasným cieľom prišli aj poslanci Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti. Ich snaha mať každú prvú nedeľu v mesiaci slovenskú svätú omšu priniesla ovocie a po dvoch mesiacoch získali farára, ktorý bude cestovať za katolíckymi veriacimi do Budapešti zo Štúrova.

Nuž, a ten náš najväčší spoločný cieľ, ktorý už „vystúpil“ z radov snov je v plnom prúde: práce na budove bývalého evanjelického kostola na Rákócziho triede v Budapešti pokračujú a za ruinami sa pomaly rysuje pravá tvár nášho nového kultúrneho centra.

Eva Fábiánová