Mám za sebou ďalšie dva týždne plné programov. Zúčastnil som sa na valnom zhromaždení našej druhej celoštátnej spoločenskej organizácie, Únie slovenských organizácií v Maďarsku. Keďže toto zoskupenie združuje predovšetkým organizácie z juhovýchodu krajiny, aj svoje zasadnutie zorganizovali v meste Elek.
Program zasadnutia bol podobný ako v prípade Zväzu, prešli sme hláseniami o činnosti a hospodárení v minulom roku a plánom podujatí na tento rok. Avšak jeden rozdiel predsa len bol, súčasné vedenie má v pomerne krátkom čase pripraviť voľby nového vedenia, aby nedopadli podobne, ako pred štyrmi rokmi, keď následkom meškania nemohli byť nominačnou organizáciou v národnostných voľbách.
Potom nasledovala udalosť, ktorá bola mimoriadne dôležitá nielen z pohľadu našej národnosti, ale celej krajiny, aspoň katolíckej časti jej obyvateľstva. Maďarsko navštívil Jeho svätosť, pápež František. Mal som tú česť, že som bol pozvaný na svätú omšu, celebrovanú pápežom. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Myslím si, že túto návštevu, udalosti, ktoré za tie tri dni prebehli za účasti Svätého Otca, si budeme pamätať všetci ešte dlho.
Po významnej návšteve sme sa vrátili do každodenného života. Výbor národností v Maďarsku na svojom zasadnutí prerokoval návrh modifikácie volebného zákona, predložený Celoštátnym volebným výborom, v ktorom okrem iných bodov navrhli zmeniť v určitých bodoch aj národnostný zákon. Zaujímavé je, že tieto návrhy nekonzultovali nielen s naším výborom, ale ako sme zistili, ani s kompetentnými predstaviteľmi vlády. Takže zatiaľ sme sa zhodli na tom, že treba navrhnuté zmeny porovnať s modifikačným návrhom národnostného zákona, o ktorom som už písal aj ja, a ktorý ešte beztak nie je uzavretý. Čas nás síce súri, ale aj napriek tomu chceme pripraviť a predložiť len také zmeny, ktoré sme dôkladne prerokovali.
Minule som písal o tom, ako zasadala pracovná skupina pre modifikáciu národnostného zákona poslednýkrát, avšak, ako sa ukázalo, museli sme sa zísť ešte raz, aby sme sa dohodli na definitívnom znení už spomínaného paragrafu číslo 56. K jednohlasnej zhode však nedošlo ani na tomto zasadnutí, takže pred vládu ide návrh s dvomi variantmi, aby sa tam rozhodlo o tom, ktorý bude napokon predložený parlamentu. Väčšina zástupcov jednotlivých národností podporí variant, aby radšej zostal v teraz platnom zákone uvedený text, ale v prípade niektorých menšín v takomto prípade môže dôjsť k nežiadúcim javom pri prípravách volieb. Ja – v súlade aj s názorom predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy – si myslím, že kto chce obísť počas príprav národnostných volieb zákonné pravidlá, ten si nájde cestu, ako tak učiniť, nech už si vymýšľame akékoľvek modifikácie.
Ale končím niečím menej pochmúrnym. Keď toto píšem, deviateho mája oslavuje Európska rada Deň Európy. Ako vieme, v tento deň vydal francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vyhlásenie, v ktorom načrtol pre krajiny Európy nový systém spolupráce v záujme toho, aby medzi nimi už nikdy nevypukla vojna. Žiaľ, ako vidíme, jeho úmysel sa celkom nenaplnil, avšak aspoň obyvatelia členských krajín Európskej únie môžu už viac desaťročí žiť v mieri. Nech to tak ostane aj naďalej.
Anton Paulik