Logo

hiSTORkY – Ako sa Slováci v Pešťbudíne na novinovú kauciu skladali

23Historky13-01

V druhej polovici 19. storočia, najmä na začiatku šesťdesiatych rokov, sa Pešťbudín stal Mekkou nastupujúcej matičnej generácie „slovenských výtečníkov“. Niektorých tej doby: Jána Palárika, Šimona Klempu, Štefana Moyzesa, Jozefa Viktorína si tunajší Slováci dnes pripomínajú pamätnými tabuľami.

Budúca uhorská metropola poskytovala vhodné podmienky pre rozvíjanie slovenskej národnej myšlienky. Menili sa i politické pomery, ktoré viedli Slovákov k presvedčeniu o potrebe vydávania novín. Predchádzajúce štúrovské Slovenskje národňje novini zanikli vo virvare revolúcie 1848/49. „Ale ako ich stvoriť, kde vziať kauciu z takej malej eklesie?“ pýtal sa v článku v Slovenských pohľadoch z roku 1902 Ján Škultéty, vynikajúci národovec, redaktor a po roku 1919 správca Matice slovenskej. Noviny mali vychádzať v Budíne. Tam sa i radievali ako ich stvoriť takí „výtečníci“ ako: Ján Francisci, Ján Gotčár, Viliam Paulíny – Tóth, Andrej Radlinský, Ján Palárik, Jozef Viktorín. „Zachovalo sa u nás podanie, že v takej porade, keď prišla reč na kauciu novín, prítomný František Sasinek (vtedy kapucín v Budíne, neskôr vynikajúci historik a tajomník Matice) vytiahol stovku zašitú v rukáve svojho mníšskeho habitu, a položil ju na stôl, ako svoj príspevok. Príklad účinkoval, kaucia bola v krátkom čase zozbieraná.“ Po rokoch František Oswald, budúci šéf Spolku sv. Vojtecha, to podáva v životopise Sasinkovom menej dramaticky. „Na porade Ján Gotčár hovoril, že ťažko bude zozbierať kauciu, lebo slovenskí národovci síce majú dobrú vôľu, ale nemajú peňazí a ukázal na Sasinka ako na príklad, potvrdzujúci jeho názor. Ten ale odpovedal, že keby mal i žobrať, podpíše na kauciu novín 100 zlatých, a podpísal. Po odchode z porady na ulici objal J. Viktorin F. Sasinka so slovami: „To bolo vaše zlaté slovo, bez neho by sa nebola pohla záležitosť kaucie napred.“ Tak sa zrodili Pešťbudínske vedomosti.“

Avšak historici len stroho konštatujú: „Prvým tu bol Franko Sasinek, ktorý zložil 100 zlatých a za ním ostatní, Kozáček 1700 zlatých, Palárik a Radlinský 2500 zlatých, Dobrjansky 600 zlatých, Ján Francisci 500 a František Lopušný 400 zlatých. To bol základ, na ktorom sa začala budovať slovenská politická tlač.“

„Vedomosti“ po desiatich rokoch vydávania v Pešťbudíne pokračovali od roku 1870 v Martine ako Národnie noviny. Dnes vydávané Slovenské národné noviny považujú Národnie noviny i Pešťbudínske vedomosti za svojich predchodcov.

Jozef Schwarz