Medzi Braniskom a Prešovom tečie riečka (Veľká) Svinka. Rozsiahle majetky v jej povodí daroval okolo r. 1250 kráľ Belo IV. spoločníkovi z vojenských výprav a neskoršiemu zakladateľovi rodu Merse. Ten od 15. storočia k svojmu rodovému menu pridáva prídomok Svinianský (Szinyei). Nečudo!
Patrili im obce Svinia (Szinye), Chminianska Nová Ves (Szinyeújfalu), Chmiňany (Muchnya), Jarovnice (Jernye) a iné na riečke Svinka a jej prítokoch. Ich potomkovia vlastnili tieto zeme až do rozpadu Uhorska. A práve posledný potomok Svinanskeho rodu je predmetom dnešnej historky. Szinyei – Merse Pál (1845 – 1920). Zistil som, že slovenská čitateľská väčšina nevie správne vysloviť jeho meno, tak pre nich slovenský prepis: Pavol Sinei Merše.
Náš hrdina okrem toho, že bol zemepán, preslávil sa predovšetkým ako výtvarný umelec. Človek, ktorý ovplyvňoval umelecký život v Európe, priekopník impresionizmu, strávil mladosť aj svoje najlepšie roky v šarišskej obci Jarovnice, kde zomrel a je pochovaný. Slovenskosť výrazne charakterizuje jeho tvorbu. V jeho obrazoch nielen vidieť, ale aj cítiť nádheru a potešenie zo slovenského šarišského vidieka, jeho obyvateľov, „pánov i nepánov“. Brehy Svinky nie sú o nič menej veľkolepé ako brehy Seiny či Loiry.
Zánikom Uhorska sa vytratila takmer na 100 rokov i spomienka na významného Šarišana v jeho rodnom kraji. (Samozrejme nie v Maďarsku.) Až v 21. storočí sa vracia do Jarovníc. V roku 2014 v priestoroch zrekonštruovaného rodového kaštieľa otvorili tzv. „Maľareň“ Pavla Szinyei Merseho, kde vystavujú faksimile jeho obrazov z Maďarskej národnej galérie. A ešte jedna zaujímavosť. Jarovnice majú viac ako 7 tisíc obyvateľov, z toho takmer 70% sa oficiálne hlási k rómskej národnosti. V základnej škole je viac ako 1100 rómskych detí. Aj kunsthistorikov prekvapuje množstvo najmä výtvarne talentovaných detí. Ich práce boli na výstavách po svete a získali ocenenia na výtvarných súťažiach v mnohých krajinách (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Švédsko, Macedónsko, Nórsko, Fínsko či Irán).
Nadväzujú na odkaz miestneho zemepána a umelca spred 100 rokov?
Jozef Schwarz