Budova parlamentu je naďalej tichá. Podľa nových informácií prvé riadne zasadnutie sa má konať až v pondelok 26. februára. Zatiaľ máme možnosť prezrieť si doteraz registrované návrhy zákonov, aby sme zistili, ktoré sú z pohľadu národností najdôležitejšie. Podľa predbežného zákonodarného programu, ktorý je dostupný na internete vidím, že spomedzi osemnásť návrhov zákonov budú len tri také, ktoré by sme mali ostro sledovať, lebo aj z nášho pohľadu majú podstatný význam.
Dva z nich sú tradičné návrhy prerokované začiatkom leta, je to zákon o príprave rozpočtu na rok 2025, a druhý je samotný návrh zákona o rozpočte na budúci rok. Tieto sú naozaj dôležité aj pre naše samosprávy, komunity a inštitúcie, takže si myslím, že už začiatkom jari sa obrátime na celoštátne samosprávy, aby sme zistili, aké očakávania majú smerom k budúcoročnému rozpočtu.
Ten tretí plánovaný zákon má byť o uznaní vysvedčení a diplomov, získaných v zahraničí. Keďže zatiaľ obsah tohto návrhu ešte nepoznáme, avšak veľká časť našej inteligencie za posledné desaťročia získava svoj diplom v našej materskej krajine, a podobne to je aj u ostatných národností, bude sa treba zapojiť do prípravy tohto zákona, aby jeho obsah nepoškodil naše záujmy.
Možno ste si aj vy, milí čitatelia, všimli, že na iniciatívu opozičných strán predseda parlamentu László Kövér zvolal mimoriadne plenárne zasadnutie, aby národné zhromaždenie mohlo hlasovať o ratifikácii pričlenenia Švédskeho kráľovstva k Severoatlantickej aliancii (NATO). Vládne strany síce vopred avizovali svoju neúčasť na tomto zasadnutí, zato som si pokladal za svoju povinnosť, aby som tam prišiel. Z národnostného výboru sme tam boli dvaja, predseda výboru, parlamentný poslanec Emerich Ritter a ja. Zasadnutie bolo krátke, lebo po odznení preprogramových príhovorov predsedajúci podpredseda parlamentu skonštatoval, že zasadnutie nie je uznášaniaschopné, a tak sa prítomní rozišli.
Zaujímavý bol záujem diplomatov, veľvyslancov členských krajín NATO, ktorí sa vo veľkom počte prišli pozrieť na dianie na plenárnom zasadnutí. Okrem veľvyslanca USA a Švédska som videl aj veľvyslanca Slovenskej republiky, avšak nemal som možnosť sa s ním osobne stretnúť.
Už viackrát som spomenul, že tieto týždne sa z pohľadu národnostného diania nesú hlavne v znamení plesov. Na každý víkend dostávam niekoľko pozvánok na rôzne fašiangové podujatia, avšak nejak mi tento rok nevychádza, aby som sa ich zúčastnil. Verím, že svojou neúčasťou neurazím nikoho, možno budúci rok to bude inak.
Tiež na zimné mesiace pripadajú aj zabíjačky a – v posledných rokoch už aj v našej rodine – robenie klobás. V Slovenskom Komlóši je tieto mesiace rušno. V deň, keď sme sa tam venovali tejto činnosti aj my – moja rodina, bola tam celá delegácia z pilíšskych dedín, ktorí tiež majú radi našu dolnozemskú dobrotu, a preto už viac rokov chodia v januári do Domu remesiel v Komlóši, kde si dávajú miestnymi majstrami mäsiarmi prihotoviť stále viac klobás. Tento rok ich bolo 240 kíl. Myslím si preto, že ani tento rok nebudú kamaráti v Pilíši strádať.
Anton Paulik