luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Maliar oltárnych obrazov a obrázkov regionálnej intonácie

Ľudovít Kubáni je najznámejším výtvarným umelcom pochádzajúcim z novohradského regiónu. Narodil sa 5. 5. 1855 v Dolných Strhároch v rodine evanjelického kňaza Ľudovíta Kubániho (Kubányi) a matky Amálie rodenej Plachej.

 

Riaditeľka Okresného archívu vo Veľkom Krtíši PhDr. Marta Kamasová v matrike evanjelického cirkevného zboru zistila, že v Dolných Strhároch žili niekoľkí príbuzní z otcovej i matkinej strany: staré matky Mária Plachá (zomrela 1857), Mária Kubániová (zomrela 84 ročná roku 1874). Mal viac sestier. Otec vykonával kňazské povinnosti takmer do posledných dní života. Zomrel 82-ročný 7. 2. 1900 v Dolných Strhároch. Matka Amália (nar. v Poltári) zomrela 87-ročná 13. 2. 1910 v Dolných Strhároch. Rodina bývala v budove fary na kopci nad dedinou (dnes dom Labátovcov). O osudoch a živote tohto výnimočne talentovaného a pracovitého umelca, po ktorom sa zachovalo do dnešných čias niekoľko desiatok obrazov, sa vie zatiaľ veľmi málo. Neoverené pramene udávajú dokonca okolo 800 diel, ktoré vytvoril. Zachovala sa len malá časť z nich, zväčša oltárne obrazy v kostoloch Novohradu, Hontu, na okolí Zvolena. Ďalšie žánrovo pestré diela, najmä portréty, sú v múzeách a galériách po celom Slovensku a ďalšie v Maďarsku a inde vo svete. Z Maďarska sa často na internete objavujú ponuky na odpredaj jeho žánrových obrazov od viacerých súkromných galérií a jednotlivcov. Je predpoklad, že v súkromných zbierkach sa nachádza ešte veľa jeho neobjavených diel. V rodnej obci, kde tvoril a prežil okrem niekoľkých rokov štúdií celý svoj život, získal základy vzdelania v miestnej evanjelickej škole u vynikajúceho dedinského učiteľa Jána Benedictyho. Už tu sa prejavil jeho talent. Traduje sa, že v škole s obľubou kreslil kone a obrázky dával spolužiakom. Po štúdiách na lýceu v Banskej Štiavnici a v Bratislave si nevybral kňazské povolanie ako otec a starý otec (ktorý bol evanjelickým učiteľom v susedných Selciach), ale spočiatku študoval farmáciu a krátko pracoval ako praktikant v lekárni. Ani toto povolanie zrejme neuspokojovalo jeho umelecké cítenie a ambície. V roku 1881, 26-ročný zrelý muž, odišiel do Mníchova a zapísal sa na štúdiá na Akadémii výtvarného umenia. Talent si rozvíjal pod vedením profesorov G. von Hackla, v Budapešti J. Benczúra, B. Székelya a T. Margitaya, ktorí najviac ovplyvnili jeho tvorbu a štýl.

 

Rodný dom Ľudovíta Kubániho

Ľudovít Kubáni patrí k nemnohým významným, pôvodom slovenským a na Slovensku aj pôsobiacim umelcom 19. storočia, i keď nedosiahol majstrovstvo svojich súčasníkov Dominika Skuteckého, či Ladislava Medňanského. Odborní kritici hodnotia Ľudovíta Kubániho ako „maliara naivných žánrových obrázkov z vidieckeho prostredia“. Je pochopiteľné, že maliarovi chýbalo prostredie a kontakty s inými umelcami. Nebol bohémom ako L. Medňanský, v Dolných Strhároch žil v kruhu rodiny a známych zo zemianskych rodov a v tomto regióne nepočetnej vrstvy inteligencie, ku ktorej v tom čase patrili v podstate len rodiny farárov a učiteľov. Títo boli zväčša aj jeho modelmi a zákazníkmi. V súkromnom živote nemal veľa šťastia. Oženil sa s Annou Brillmayerovou, pôvodom z Čiech, ktorá vážne ochorela. V tom čase neliečiteľnej chorobe tuberkulóze podľahla 38-ročná v nemocnici v Budapešti. Pochovali ju 25. novembra 1901 na cintoríne v Dolných Strhároch, kde je spoločný hrob manželov. Vďaka publikovaným textom o ňom z pera Marty Kamasovej sa môžeme viac dozvedieť o jeho živote a diele.

 

Významné miesto u Kubániho majú obrazy s tematikou vidieckeho života, ktorý v ranom tvorivom období zobrazoval v zidealizovanej podobe. Takými sú obrazy Čas jarmoku v Tuhári (1883), Svadba v Ludáni (1896), Zvolenský svadobný pochod (1887), Bušinský kupec (1897), Narodeniny na dedine, Milovníci športu... K jeho záľubám patrili zrejme poľovačky a tento motív je častý aj v jeho tvorbe: Halali (1886), Spoločnosť na poľovačke (1894). Rovnako ako obrazy zo života pánskej spoločnosti, v ktorej kruhoch sa pohyboval: Nečakaní hostia, Prijímanie hostí (1889), Letná idyla (1893), Rozmarné cestovanie (1899). Najčastejším hosťom býval v rodinách novohradských evanjelických farárov, kde mali aj dievčatá. Aj z tohto dôvodu najčastejšie navštevoval najmä Slančíkovcov v Polichne a Freňovcov v Pôtri. Osobitne rád maľoval kone, čo je o ňom známe už z detstva. Na podobách tohto ušľachtilého zvieraťa, ktoré zobrazil v rôznych situáciách (bojových scénach, jarmokoch a i.) a scenériách veľkého počtu obrazov vidieť, že dobre poznal anatómiu a dosiahol veľké majstrovstvo: Kone pred čárdou (1891) a iné obrazy.

Pomerne rozsiahla je zbierka portrétov vytvorených umelcom spočiatku pod vplyvom mníchovskej školy. Polovské madony, staršie i mladšie ženy sú bledé a nevýrazné, akoby bez života. Iným sa javí portrét Imricha Madácha z roku 1888 a ostatných známych osobností, zvlášť z rodu Balašovcov, ako aj v zbierkach Slovenskej národnej galérie sa nachádzajúca Podobizeň dievčaťa v čiernom klobúku (1895). Zachovali sa tiež autoportréty umelca a jeho manželky zo začiatku 20. storočia. Niektoré zo spomenutých diel bolo možné až do odcudzenia obdivovať na hrade v Modrom Kameni, kde bola sústredená časť tvorby dolnostrhárskeho rodáka v expozícii múzea otvorenej v roku 1992. Zlomkom tvorby Ľ. Kubániho sú historické obrazy. Za pozoruhodné možno označiť zobrazenie Fiľakovského hradu a obraz Odovzdávanie kľúčov Novohradského hradu, Novohradský hrad (1896). Ľudovít Kubáni namaľoval aj Modrokamenský hrad, avšak osudy tohto obrazu nepoznáme, podobne ako mnohých ďalších. Svoje diela najviac vystavoval v Budapešti a v roku 1902 mal výstavu aj v Prahe.

Osobitné miesto v umelcovej tvorbe majú už spomenuté oltárne obrazy, ktoré maľoval v rokoch 1888-1909. Podobne ako portréty, aj tieto robil na objednávky a z príjmov zabezpečoval svoju rodinu. Biblické námety, zaužívaná kompozícia obrazov Všechsvätí (1888), Kristus medzi deťmi (1896), Krst Krista (1896), Kalvária, Vzkriesenie (1899), Kristus na kríži (1902), Obetovanie Izáka (1907), Diabol pokúša Krista, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Kristus so Samaritánkou, Sen Jakubov, Povýšenie medeného hradu na púšti a ďalšie sú trvalou výzdobou evanjelických i katolíckych chrámov na slovenskej i na maďarskej strane Novohradu. 4. mája 1912, deň pred svojimi 57. narodeninami, podľahol maliar Ľudovít Kubáni chorobe srdca. Jeho dielo, ktoré je pre novohradský región veľmi vzácne, si žiada väčšiu pozornosť a prezentáciu.

Ján Jančovic