XIII. prehliadka slovenských filmov a odborný seminár

Celoštátna slovenská samospráva v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom a Slovenským inštitútom (SI) v Budapešti v dňoch 8. až 10. novembra usporiadala v priestoroch SI XIII. prehliadku slovenských filmov a odborný seminár pod názvom Miesto slovenskej kinematografie v európskom kontexte.

V prvý deň sa po pozdravných slovách riaditeľa SI Milana Resutíka a hlavnej organizátorky podujatia, kultúrnej referentky CSS Daniely Onodiovej účastníkom semináru prihovorila aj vedúca Kultúrneho výboru CSS Alžbeta Hollerová Račková, ktorá zdôraznila, že organizovanie tejto osvedčenej kultúrnej aktivity si treba ceniť aj preto, lebo napríklad za čias jej študentských rokov na čabianskom slovenskom gymnáziu, resp. na Filozofickej fakulte UK mladí, a nielen mladí Slováci v Maďarsku, mali možnosť zoznámiť sa so slovenskou filmovou tvorbou iba náhodne, nie tak organizovane a pravidelne za pomoci kompetentných odborníkov zo Slovenska, ako je tomu už 13. rok v rámci filmového semináru. Podobne ako v predošlých rokoch, aj na tohoročnom podujatí sme mohli privítať rektora Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave prof. Ondreja Šulaja a generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu  (SFÚ)  Petra Dubeckého. Seminaristi, ktorými boli predovšetkým študenti našich národnostných škôl a poslucháči slovenčiny na rôznych stredných a vysokých školách, ale i záujemcovia z radov milovníkov slovenskej kultúry hlavne z Budapešti si počas dvoch dní mohli pozrieť 5 celovečerných filmov,  výber z tvorby dokumentaristov, ako aj ukážky zo študentských prác Filmovej fakulty VŠMU. Z hraných filmov autora týchto riadkov najviac zaujal absolventský film scenáristky Kataríny Šulajovej, ktorá po neúspešnom hľadaní odhodlaného režiséra sama bola režisérkou svojho scenára k filmu O dve slabiky pozadu, a najnovší film renomovaného slovenského režiséra Martina Šulíka v slovensko-českej koprodukcii Slnečný štát, nominovaný na cenu Americkej filmovej akadémie v kategórii Najlepší zahraničný film. Obidva filmy rozoberajú veľmi aktuálne otázky. Kým mladá protagonistka prvého je vo svojej profesii  ambiciózna, pri rytme svojho života jej súkromie akosi nefunguje (úspech – za akú cenu?), ostravským robotníkom v Šulíkovom filme pri  beznádejnom hľadaní nových pracovných možností a neúspechoch v súkromnom živote ostáva iba priateľstvo. Prispôsobenie sa novým životným podmienkam, prežitie, víťazi, lúzeri, raz hore – raz dole, hojdačka...

V bloku dokumentárnych filmov popri diele LOOP v réžii Milana Baloga, ktorý vznikol v rámci projektu Európa okolo nás, my v Európe a ktorý  nás občas zdĺhavo chce presvedčiť o paralelách socializmu a členstva v EÚ (iba kulisy, vlajky sa menia, my ešte dlho ostávame takými, akými sme), treba pripomenúť film My zdes (r.: Jaroslav Vojtek), v ktorom rodina, pôvodne slovenská z Kazachstanu, hľadá živobytie v krajine svojich predkov. V dokumentárnom filme Marka Škopa a Juraja Johanidesa Slávnosť osamelej palmy bola venovaná spomienka takmer zabudnutému slovenskému režisérovi Elovi Havettovi.  V tejto súvislosti na seminári oznámili, že onedlho vyjde celoživotné dielo E. Havettu na DVD nosičoch.  

Odborní lektori zo Slovenska sa medzi jednotlivými premietaniami venovali v rámci prednášok a besied rôznym otázkam a problémom filmovej produkcie na Slovensku, ako napríklad súčasná situácia slovenského dokumentárneho filmu, možnosti štúdia a tvorby na FF VŠMU, alebo možnosti ďalšieho rozvoja slovenskej kinematografie v európskom kontexte. Práve medzinárodné koprodukcie sú tie formy, v rámci ktorých teoretici a tvorcovia vidia nové možnosti a ktoré dávajú nové podnety slovenskej filmovej tvorbe. Niekoľko z nich bolo prezentovaných aj na prehliadke - Príbehy obyčajného šialenstva (SR-ČR-Nemecko), alebo obecenstvu v Maďarsku známy Nepochovaný mŕtvy (SR-Maďarsko-Poľsko).

- Význam filmového seminára vidím predovšetkým v prezentácii slovenských filmov a v oboznámení mladých ľudí so slovenskou kinematografiou a s filmovým umením ako takým, ako aj rozšírenie ich poznatkov o slovenskej kultúre. Toto je aj náš základný cieľ, samozrejme, okrem jazykovej stránky, ktorá nie je zanedbateľná, pretože seminaristi počas dvoch dní prostredníctvom filmov aj počas besied sú v čisto slovenskom jazykovom prostredí. Počas uplynulých trinástich rokov objavili sa aj také náznaky, že by niekto mal záujem ísť študovať niektorý z filmových odborov, resp. herectvo na Slovensko, nemám však informácie o tom, či sa to zrealizovalo. Ohlasy podujatia sú v každom roku pozitívne, aj keď sa mi zdá, že v tomto roku - okrem seminaristov - bolo menej záujemcov z radov príslušníkov „strednej generácie“. Možno je to tým, že v poslednom čase Slováci v Budapešti majú veľmi veľa kultúrnych aktivít, nestíhajú zúčastniť sa všetkých. Na druhej strane ma mimoriadne teší nárast mladého obecenstva, - povedala nám hlavná organizátorka Daniela Onodiová.

Podujatie je aj tým ojedinelé, že v podstate je jedinou prehliadkou slovenského filmu pre krajanov. Ani riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký nemá informácie o tom, že by Slováci vo svete mali podobnú iniciatívu. Krajania majú možnosť zaobstarať si slovenské filmy cez ich ústav, najväčší záujem sa prejavuje zo strany Slovákov zo zámoria. 

- Čo sa týka filmovej tvorby na Slovensku, objavila sa tu nová generácia, ktorá už nemá tie problémy, aké sme mali napríklad my. Jazykovo sú perfektne pripravení, všetci vedia dobre po anglicky, nemajú problém vyraziť do sveta, prijímať nejaké nové impulzy. Pravidelne chodia pracovať do zahraničia, ako aj na odborné stáže v rámci podporných študijných fondov Erasmus a Socrates.  Na rozdiel od nás nemajú pocit uzavretosti a izolovanosti, oni sú naozaj slobodní, zodpovední sami za seba. Dúfajme, že po pričlenení Slovenska k euro- zóne títo tvorcovia budú odmenení primerane svojej práci. Zaujímavosťou je ešte, že v poslednom čase sa dievčatá viac presadzujú, páni režiséri sú niekde v úzadí, - informoval nás na záver prehliadky slovenských filmov rektor VŠMU, prof. Ondrej Šulaj.

(la-)