Národné zhromaždenie MR schválilo časť veľkého balíka mediálnych zákonov.
Pripravované zmeny maďarského mediálneho zákona už vopred kritizovali viaceré medzinárodné novinárske organizácie. Tie sa obávajú straty nestrannosti verejnoprávnych médií a obmedzovania slobody slova. Obavy medzinárodnej asociácie novinárov i tlačového inštitútu sú už sčasti neodôvodnené, pretože niektoré pasáže z návrhu novely mediálneho zákona odporučili zmeniť samotní predkladatelia po rôznych protestoch z domova i zo sveta. Napríklad na Slovensku zavedená povinnosť zverejnenia opravy a odpovede na názor z novely vypadne. Takisto stiahli pasáž, ktorá splietala slobodu slova a slobodu názoru. Okrem štrukturálnych a obsahových prvkov kritizujú mediálni a právni experti najmä to, že novelu nenavrhuje vláda, ale iba dvaja vládni poslanci. Takto je možné pretlačiť zmeny bez zdĺhavých predbežných konzultácií prakticky za niekoľko týždňov.
Podľa nových zákonných ustanovení majú verejnoprávne médiá v Maďarsku okrem iného upevňovať „národnú súdržnosť”, ako aj maďarčinu a jazyky národnostných menšín. Rovnako majú médiá verejnej služby posilňovať národnú a európsku identitu Maďarov. Ústavné zmeny v mediálnej architektúre predložil Maďarský občiansky zväz - Fidesz, ktorý disponuje viac než dvojtretinovou ústavnou väčšinou v zákonodarnom zbore. Preto presadenie inak ostro kritizovanej legislatívy nepredstavovalo pre novú vládnu silu v Maďarsku problém. Fidesz chce novou legislatívou dosiahnuť zlúčenie verejnoprávnej televízie, rozhlasu a tlačovej agentúry pod jednu mediálnu agentúru, ktorá by na ne dozerala. Tento krok obhajuje tým, že kontrola nad médiami sa má odpolitizovať. Kritici sa však obávajú presného opaku - prílišnej centralizácie vplyvu na médiá verejnej služby do rúk vládnych síl. Proti zmenám protestovala maďarská novinárska komunita, no kritikou nešetrila ani Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), medzinárodná a európska federácia novinárov či Medzinárodný tlačový inštitút (IPI). Maďarská opozícia odmietala plánované zmeny v mediálnej oblasti s argumentom, že nové ustanovenia predmetného zákona sa zavádzajú bez náležitých konzultácií s dotknutými stranami, a navyše sa nedostali ani na rokovanie príslušného parlamentného výboru.